Prečítal som si článok týkajúci sa výživy, hodnotiaci jednotlivé potraviny – myslím, že to boli nejaké syry a salámy – z hľadiska obsahu konzervantov, dochucovadiel a podobných É-čok...
Článok bol písaný presne v duchu-neduchu Nového času, boli tam zobrazené a hodnotené konkrétne potraviny s výsledným resumé v počte tzv. trestných bodov. Ako v biatlone. Netrafíš – kolečko navyše, obsahuješ konzervant – čierny bod navyše.
Pre ilustráciu – výsledky boli tak od 1,5 b. až po 30 čiernych trestných bodov. Tak.
Dobre. Nie úplne o tomto som chcel. Dlho som si dojem z prečítaného neuchoval a bol by som na to všetko skoro zabudol. Ale na druhý deň, hovorí sa, že nechcene, som si v potravinách vypočul jeden rozhovor dvoch evidentne dôchodkýň. Teda, nechcené boli asi tak iba prvé tri sekundy, lebo som na svoje pobavenie zistil, že hodnotia onen článok. Boli zhrozené, že koľko jedov denne konzumujú. Tento pojem mali veľmi rady, lebo ho viackrát použili, bolo nad slnko jasnejšie, že pojem „jedy“, im spôsobuje radosť. :-)
Hovorili:
- „Klárika, čítala si to včera? Celý život to kupujem, celý život to kupujem...“
- „A čo?“
- „Túto salámu a tento syr. A včera v novinách písali, že to obsahuje 20% jedov. 20% jedov. Vieš si to predstaviť?
- „Nehovor?!“
- „20% jedov. Vieš si to predstaviť? Písali to v novinách.“
- „20% jedov? A to teraz máme čo jest?“
- „No, pánboh uchovaj...“
...a v podobnom duchu ešte chvíľu rozjímali.
Povedal som si – no, vtipné staré babičky. Trošku všetko skomolia - dolokomolia, ale neškodné. Pomýlili si len body s percentami. Nič sa nedeje, to ten vek. Skoro som sa až bavil na tom, pokiaľ som si neuvedomil jednu skutočnosť:
Veď ony majú volebné právo!!
Tak to mi už vtipné neprišlo...
