1. (odpoveď na otázku, ako to bolo s ním a komunistickou stranou)
„Odpovedám rovnako ako Nodar Dumbadze vo svojom zákone večnosti keď sa ho pýtali, že prečo ste vstúpili do strany. Preto, aby v strane bolo čo najviac čestných ľudí. Toto je podľa mňa dobrá odpoveď, aspoň pre mňa. Ja som nehľadal žiadnu kariéru a takto ma ľudia poznajú aj spred roku 89, aj po ňom."
Takže pán Ftáčnik vstúpil do Komunistickej strany Československa preto, aby bolo v strane čo najviac čestných ľudí. Tento argument bol používaný niekoľko rokov po revolúcii viacerými verejne činnými osobami, ktoré chceli spätne zdôvodniť, prečo boli súčasťou strany, ktorá zobrala ľuďom slobodu, špehovala ich a prenasledovala. Tvrdili, že chceli ten zločinecký režim „zmeniť zvnútra".
Takže, súdruh Ftáčnik, ak sa dobrovoľne rozhodnete vstúpiť do zločineckej organizácie, nie ste čestný človek z princípu. A tiež nie je možné zmeniť zločinecký systém - to systém zmení na zločinca vás. Rovnako by mohol argumentovať človek, ktorý sa dobrovoľne rozhodol vstúpiť do Gestapa alebo SS - že chcel, aby tam bolo čo najviac čestných ľudí... Ale po príklad nemusíme chodiť iba do minulosti: keď sa človek rozhodol vstúpiť do mafie, povedzme v 90. rokoch k Mikulášovi Černákovi. Môže to, súdruh Ftáčnik, odôvodňovať podľa vás tým, že chcel, aby tam bolo čo najviac čestných ľudí?
2. Zaujala ma ale aj ďalšia veta pána Ftáčnika:
Ale chcem povedať, že ak chceme hodnotiť minulosť človeka a odpíšeme niekoho preto, že bol členom komunistickej strany, pripomeniem výrok Williho Brandta, ktorý povedal, že minulosť človeka súďme podľa toho, aký je dnes. A to je to, za čím si stojím."
To je možno ešte pozoruhodnejšia sentencia ako tá predchádzajúca. Je teda jedno, čím sme boli v minulosti, čoho všetkého sme boli súčasťou a čoho sme sa pritom dopustili, dôležité je, čo je teraz. To už nie je vyviňovanie sa, to je priam morálne salto mortale! Je ale dosť možné, že tým chcel súdruh Ftáčnik odôvodniť informáciu, ktorá asi omylom zaznela tesne predtým, a síce že - opäť dobrovoľne - vstúpil (po preregistrovaní!) do Komunistickej strany Slovenska po roku 1989 a bol v nej ešte dva roky, takže „prestal byť komunistom až v roku 1991" (jeho vlastné slová).
Je teda úplne jasné, že súdruh Ftáčnik naozaj nebol komunistom kvôli kariére, ale kvôli osobnému a mentálnemu presvedčeniu. A nebyť revolúcie v roku 1989, bol by ním oficiálne dodnes, takto je ním už iba vo svojom vnútri. Otázne teraz je, či považujeme režim spred roku 1989 za zločinecký, alebo nie. A o tom budú tieto voľby.