HovorcaSDKÚ Martin Maťko ma včera pobavil. V nedeľu som mala v práci službu a muselasom písať o možnom radare USA v Česku. Súčasťou toho bolo oslovenie všetkýchrelevantných politikov. Zavolala som Maťkovi, či by nebolo možné hovoriť sMikulášom Dzurindom o tom, či by on taký radar podporil, prípadne, čo to budeznamenať pre Slovensko.
Maťkomi najprv ponúkal podpredsedu Milana Horta, prípadne exministra zahraničnýchvecí Eduarda Kukana. Povedala som mu, že najradšej by sme mali reakciuDzurindu, najlepšie cez telefón.
Neskôrmi zavolal, že cez telefón to nejde, ale pošle mi jeho vyjadrenie sms-kou. Apotom dodal, že tento týždeň by si vedeli taký väčší rozhovor o zahraničnejpolitike predstaviť, aj preto, že na budúci týždeň ide Dzurinda za Merkelovoudo Nemecka. Dosť ma to prekvapilo a pobavilo. Na takýto prístup nie somzvyknutá.
Zaštyri roky, čo bol Dzurinda premiér, sme ho museli o rozhovor takmer prosiť,tak ako teraz prosíme (obrazne povedané) o rozhovor Fica. Navyše robiť rozhovors Dzurindom na žiadosť jeho hovorcu a nie na základe nášho rozhodnutia si anineviem predstaviť.
Dnessom Maťkovi oznámila, že na to naozaj momentálne nevidíme dôvod, aj preto, žesa vnútropoliticky nedeje nič, čo by musel komentovať vo väčšom rozhovore.Maťko sa ale nevzdal a povedal, že ochota na ich strane bude aj ten ďalšítýždeň, keď bude u Merkelovej. Povedala som mu, že rozhovor s Dzurindom si viempredstaviť momentálne vtedy, keď sa vyrieši situácia v KDH, prípadne, keďMečiar odstúpi z čela HZDS.
Tentoprerod politikov z opozičných na koaličných a naopak ma fascinuje. Keď sú vovláde a kladiete im zväčša pre nich nie veľmi pohodové otázky, tak vás nemôžuvystáť a rozhovor vám dajú maximálne pred voľbami. Ale keď sú v opozícii,prosia zase o rozhovor oni vás.
Mimochodom,nepamätám si, že by mi niečo podobné ponúkal niekto predtým. V zásade by totižmalo platiť, že o rozhovor žiada novinár politika a nie politik novinára.Čudujem sa tomu, že to v SDKÚ nevedia.
Somzvedavá, či niekto ten rozhovor urobí.
