Výbor najprv vylúčil Ladislava Romana zo zoznamu kandidátov. Nespĺňal totiž zákonné predpoklady. Hoci zákon hovorí, že šéfom ÚPN nemôže byť nikto, kto bol členom strany združenej v Národnom fronte, Roman sa napriek tomu prihlásil.
Členom Strany slobody bol v rokoch 1986 až 1989. Osobne prišiel na výbor poslancov prosiť, aby to riešili humánnym a právnym spôsobom. Že do strany vstúpil len preto, aby nemusel vstúpiť do KSČ a aby si mohol ponechať svoju funkciu v práci. Fascinujú ma takíto ľudia. Vedia, že nemajú šancu na úspech, že nemajú podporu žiadnej skupiny poslancov a napriek tomu si dajú tú námahu, že časť dňa strávia v parlamente na rokovaní výboru, aby sa mohli dostať na zoznam kandidátov.
Podobne tragikomicky pôsobil aj šéf združenia nespravodlivo prepustených policajtov.
Kým parlament vypočúval prvých kandidátov z ÚPN, vybrali sme sa s Marekom Vagovičom z aktualne.sk za najhorúcejším kandidátom Arpádom Tarnóczym, aby sme sa ho spýtali na Kirschbauma, na to ako dlho sedel vo väzení a podobne.
Asi po druhej otázke sa k nám prihrnul Raslavský, mimochodom bývalý asistent poslanca HZDS Baca a začal po nás a po Tarnóczym vykrikovať. "Nechajte ich na pokoji, oni sledujú niečo iné, nóty dostali. To je partia, ktorá dostala noty!" Spýtala som sa ho, kto je a o čo mu ide a on, že "my si rozumieme."
Tarnóczy, ktorého za šéfa ÚPN podporuje šokujúco aj KDH na to hneď zabudol a pokračoval v rozhovore.
Je možné, že v Slovenskej republike kedysi novinári dostávali noty alebo nóty, ale teraz sa pán Raslavský veľmi mýli.
Ladislav Roman
Kandidáti na post šéfa ÚPN priamo z ústavu. Zľava Patrik Košický, Marián Gula, Ladislav Bukovszky, podpredseda ústavu, ktorý nekandiduje Ján Ondriaš, pani, ktorá nekandiduje a Patrik Dubovský.
Arpád Tarnóczy
Všetky fotografie Mirka Cibulková, SME
