
Bola to veľká biela obálka, ktorej odosielateľom bol vraj šéfredaktor Milan Šimečka. Pod jeho menom bola adresa v Košiciach, ktorá nedávala zmysel. Moja redakčná adresa bola tiež napísaná na počítači, vystrihnutá a nalepená na obálke. Na prvý dotyk bolo v obálke niečo mäkké, prišlo mi to zvláštne. Ako prvé mi napadlo, že ide o nejaký dobrý tip, pod ktorý sa niekto bál podpísať.

Keď som to otvorila, mierne som sa vydesila. V obálke bola totiž buchta, (odosielateľ zrejme myslel žemla) naplnená lekvárom a v nej zapichnutý menší kuchynský nožík. Lekvár z buchty vytekal. Išla som za Šimečkom, že čo mi to poslal. Bol zhrozený rovnako ako ja. Rozmýšľali sme, kto by mohol vymyslieť takú originálnu hlúposť. Na základe mojich posledných článkov, ktoré by mohli niekoho nahnevať sme prišli práve k menu Jána Bajánka. Zavolali sme aj policajtom, ktorí obálku síce preskúmali, ale žiadne odtlačky ani stopy nenašli. Poradili mi len, že keby sa to opakovalo, aby som im dala vedieť.
O Bajánkovi sme písali, odkedy sa stal poradcom predsedu ANO Pavla Ruska. Bol totiž bývalým agentom ŠtB, ktorý ešte za socializmu pracoval v knižnici americkej ambasády, odkiaľ musel odísť. Ponovembrový podpredseda vlády Jozef Kučerák vtedy povedal, že keď Bajánek radil jemu, americká delegácia odmietla navštíviť jeho úrad.
Neskôr sme písali o trestnom oznámení, ktoré naňho podalo vedenie investičného fondu Dialóg pri bilingválnom gymnáziu v Sučanoch.

Krátko predtým, ako mi prišiel list, som po zverejnení článku o trestnom oznámení dostala od Bajánka sms s textom: "Ste obyčajná zákerná sviňa." Aj keď sa tomu možno bude niekto čudovať, takéto sms mi nchodia často. Bajánek mal aj tlačovú besedu, kde sa na začiatku opýtal: "Sú tu aj mediálni teroristi zo SME?" Hovoril o žumpovom smrade a výkaloch. "Som možno expresívny, ale som aj slovenským básnikom píšucim po anglicky, v zahraničí uznávaným. Kráčam v šľapajach Janka Kráľa, Ľudovíta Štúra...."
Bajánka obvinili z týrania manželky. Či dopis naozaj poslal on, nikdy nezistím.