V roku 2020 zasiahla celý svet pandémia ochorenia COVID-19, ktorá pretrváva doteraz, a mnohé z týchto nerovností ešte viac zvýraznila. Ženy tvoria nepomerne väčšiu časť zdravotníckeho, pomocného a ošetrovateľského personálu v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb, či ambulanciách. Tieto povolania majú nízke platové ohodnotenie napriek tomu, že ich úloha v starostlivosti je nenahraditeľná. Je známe, že personálne zabezpečenie nemocničných oddelení zdravotnými sestrami je prepojené s mierou úmrtnosti a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Bez žien ako sú zdravotné sestry, opatrovateľky starých a chorých ľudí v zariadeniach sociálnych služieb, či učiteliek, sa spoločnosť nedokáže postarať o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Počas pandémie sa tiež naplno ukázalo, aká veľká časť starostlivosti o domácnosť a o deti leží na pleciach žien. Táto práca neposkytuje v prípade OČR alebo straty zamestnania náhradný príjem, z ktorého by dokázala rodina dôstojne žiť.
Pandémia a reprodukčné práva žien
Keď sa počas pandémie zatvárali školy, boli to prevažne ženy, ktoré vzdelávali deti v domácom prostredí. Boli to ženy, ktorým klesol príjem a zvýšila sa ich finančná závislosť od partnerov, či iných členov širšej rodiny. V prípade, že boli samoživiteľkami, sa mnohé z nich spolu so svojimi deťmi dostali na hranicu chudoby.
Počas pandémie vzrástla nielen miera napätia a nervozity v spoločnosti, ale aj miera násilia páchaného na ženách a deťoch v ich vlastných domovoch. Možnosti úniku z takejto situácie boli z dôvodu zníženého príjmu či protiepidemických opatrení ešte viac sťažené.
Ako keby to nestačilo, rok 2020 bol na Slovensku obdobím, počas ktorého dochádzalo k početným pokusom o obmedzenie prístupu žien k bezpečným interrupciám. V oblasti materskej starostlivosti boli potreby žien a detí odsunuté na vedľajšiu koľaj. Začiatkom pandémie prestali mnohé gynekologické ambulancie poskytovať zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu, rodiace ženy boli takmer vo všetkých nemocniciach na určitú dobu obrané o možnosť mať pri sebe blízku sprevádzajúcu osobu. Predčasne narodené alebo hospitalizované deti boli aj na niekoľko dlhých týždňov oddelené od svojich matiek.
Ako sa v populácii šírilo ochorenie COVID-19, viaceré ženy, ktoré v období pôrodu mali pozitívny výsledok testu, nedostali adekvátnu starostlivosť pri pôrode a boli oddelené proti svojej vôli od detí. Vyskytli sa aj prípady, kedy bola hospitalizácia žien ukončená niekoľko hodín po pôrode, bez následného poskytnutia zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí.
Tento výpočet tvorí iba zlomok z toho, s čím sa ženy na Slovensku počas pandémie museli vyrovnávať. Nezahŕňa príbehy žien ohrozených chudobou, diskrimináciou z dôvodu etnického pôvodu, zdravotného znevýhodnenia, či sexuálnej orientácie. Tieto ženy už roky čakajú, kým spoločnosť zoberie na vedomie ich reálne potreby.
Čo si želajú ženy?
Keď sme sa na facebookovej stránke Ženských kruhov spýtali, čo by si ženy ku svojmu dňu želali, zazneli aj nasledovné odpovede:
aby práva žien začali byť vnímané ako ľudské práva
aby spoločnosť vytvorila pre ženy také podmienky, aby mohli zvládať svoje kumulované role matiek a zamestnankýň
platovú rovnosť mužov a žien
rovnaké zastúpenie žien a mužov vo všetkých riadiacich a rozhodovacích orgánoch, ktorých rozhodnutia zasahujú do životov tak mužov, ako aj žien
možnosť skrátených úväzkov a zosúladenia pracovného a rodinného života
viac žien gynekologičiek, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť ženám
nič menej ako koniec patriarchátu
Za Ženské kruhy dodávame, že si želáme, aby sa ženy a ich potreby dostali do centra záujmu zdravotnej starostlivosti o reprodukčné zdravie v tehotenstve, pri pôrode ale aj po ňom. Aby bola zdravotná staroslivosť ženám poskytovaná spôsobom, ktorý rešpektuje ich ľudskú dôstojnosť, autonómiu a telesnú integritu. Aby im bola poskytnutá možnosť rozhodovať o svojom zdraví a reprodukcii. V neposlednom rade si želáme, aby skúsenosti, ktoré sme ako spoločnosť nadobudli počas pandémie, viedli k odstráneniu nerovného postavenia žien v spoločnosti a k zviditeľneniu a adekvátnemu ohodnoteniu nenahraditeľnej práce a starostlivosti, ktorú vykonávajú prevažne ženy.
Autorka: Miroslava Rašmanová
