... Medtronic - môj votrelček ...

Písmo: A- | A+

Hneď v úvode vám chcem poďakovať za pozitívny feedback aj slová podpory, veľmi si to vážim a motivuje ma to k ďaľším článkom :).

Svoje predošlé články som písala viac-menej chronologicky. Od začiatku liečby – až po vyčerpanie dostupných konzeratívnych či miniinvazívnych zákrokov v EPC – som stále dúfala, že sa budem môcť jedného dňa vrátiť do relatívne normálneho života. 

Moje vnútorné nastavenie bolo od začiatku o tom, že bolesť je len dočasná a má ma niečo naučiť. Bolesť (najmä tá dlhoročná) dá však zabrať aj veľmi silnému človeku. Silnému aj fyzicky, ale hlavne duševne. Fyzická sila je potrebná k tomu, aby človek s bolesťou dokázal prekonať fyzické obmedzenie či už v bežnej činnosti (hygiena, základné fungovanie) alebo aj pri tak potrebnej činnosti akou bolo samotné cvičenie. Každý pacient s chronickou bolesťou vie, že cvičenie je a musí byť každodenné, nech je to úplná základná “škola chrbta” alebo akákoľvek verzia SM Systému - ktorý ja odporúčam úplne najviac. 

Môj úplne prvý kontakt s možnosťou neurostimulačnej liečby bol pred štyrmi rokmi - približne v r. 2017, keď som sa o nej dočítala v jednej diskusii na internetovej stránke venujúcej sa alternatívnej a inovatívnej medicíne. Neviem prečo sa v mojom prípade rozhodlo, že namiesto vyriešenia samotnej príčiny bolesti sa riešil dôsledok – teda samotná bolesť, a to najskôr opiátmi v tabletkovej forme (Palexia, Targin) a neskôr formou náplastí (Transtec a Fentanyl). Moja dôvera voči algeziológom ohľadne liečby bola úplná a teda som túto formu prijala. Niekde hlboko v mojích myšlienkach som si však stále kládla otázky ohľadom neurostimulácie. Pri jednej z posledných hospitalizácii mi život priniesol do blízkosti žienku, ktorá stimuláciu už mala, to ma utvrdilo v tom, že je to pre mňa možno jediná možnosť zbaviť sa bolesti a následne aj náplastí. 

Fentanyl pri dlhodobom užívaní úplne zmenil môj pohľad na život a stal sa zo mňa introvert bez chuti smiať sa, užívať si život či milovanú prírodu. Všetko bolo pre mňa akoby cudzie, a moje myšlienky smerovali zlým smerom bez toho, aby som to dokázala akokoľvek vedome ovplyvniť. Trpela moja rodina, priatelia a nebola som schopná normálne fungovať. V tomto období sa rozhodlo o mojej poslednej epiduroscopii o ktorej som písala v predošlom článku. Pri následnej kontrole si zmenu v mojom správaní všimol PÁN doktor MUDr. Mláka, FIPP., EDRA., z EuroPainClinics. Poznal ma, aj napriek bolesti, ako stále usmiatu a život milujúcu pacientku, si zrazu všimol, že čosi nie je v poriadku. Navrhol mi teda možnosť zaradenia do procesu na neurostimuláciu. Najskôr ma však, podľa jeho slov, musel registrovať v ich systéme, ktorý ma takmer ihneď vyhodnotil ako vhodného adepta. Moja radosť bola neskutočná, hoci som vedela, že to nebude ľahké. Približne začiatkom februára 2020 sme cestovali do Bardejova za MUDr. Rapčanom, PhD., MBA, FIPP., ktorý mal rozhodnúť či som vhodný adept aj fyzickým vyšetrením a rozhovorom. Nikdy nezabudnem na sestričky v EPC Bardejov a smiech, keď som celá dojatá vyšla z ambulancie pána doktora s tým, že teda ideme na to. :D Bol to pre mňa dar nevyčísliteľnej hodnoty. Môj zákrok mal byť podľa predpokladu začiatkom mája, no vzhľadom na okolnosti, ktoré vám určite nemusím opisovať, sa môj zákrok odložil na neurčito. 

Moje bolesti mali však stúpajúcu tendenciu a leto sa nieslo v znamení epidemických obmedzení ale aj tých mojích – fyzických. Úpravu analgetickej liečby smerom hore v dávkovaní Fentanylu som odmietala. Vedela som, že každé navýšenie bude znamenať dlhšiu odvykaciu dobu a riziko väčších abstinenčných príznakov. Po vzájomnej zhode sme teda pridali s algeziológom do liečby Zaldiar (na ktorý nedám dopustiť :D ). 

Netrpezlivo som čakala telefonát od sestričiek z neurochirurgického odd. v Nem. sv. Michala v Bratislave, ktoré mi mali oznámiť termín. Termín, ktorý mal zmeniť môj život. Ten nastal 26. augusta 2020. (nikdy nezabudnem na ten dátum, pretože sa vtedy zmenil môj život hneď dvakrát :D v r.1996 som spoznala svojho muža a v 2020 som dostala šancu žiť bez bolesti a fentanylu). 

Stručne vám opíšem operačný zákrok. Pred samotným výkonom, ma MUDr. Rapčan informoval o type stimulátora (scs Medtronic intelis) aj o samotnom výkone, ktorý ma čaká. Dosť výrazne to pomohlo odbúrať strach z neznámeho, hoci som ho vôbec nemala – neviem či predmedikáciou alebo som sa tak tešila na to, čo ma čaká potom. :D Samotný výkon prebiehal sčasti pri vedomí s miernou sedáciou (implantovanie diód v Th časti). Hneď po implantácii prebehla prvá skúška diód aj baterky. Neskôr ma uviedli do krátkej narkózy pri ktorej mi implantovali malú baterku pod kožu na pravom boku. Prebrala som sa na pooperačnom ARO, skadiaľ ma hneď po úplnom prebratí previezli na izbu. 

Na odd. prebehlo aj prvotné “spárovanie” stimulátor-baterka-diaľkové ovládanie a nabíjací port baterky. (fotka setu -viď fotka k článku ) 

V nasledujúcich dňoch začalo nastavenie skúšobnej prevádzky a nastavenie rozsahu výšky stimulácie a kombinácií medzi diódami. V mojom prípade, tento proces trval dlhšie, aj vzhľadom na ešte stále plnú dávku fentanylu. 29.8.2020 som bola prepustená domov, kde nasledovala starostlivosť o jazvy a moje odhodlanie začať čo najskôr odvykací proces od fentanylu. :) O tom, ako to prebiehalo, bude ale nasledujúci článok :) 

Chcem však takto osobitne poďakovať celému týmu okolo MUDr. Rapčana, PhD., MBA, FIPP., na sále (samozrejme MUDr. Krajčovičovi z neurochir. odd.). Boli perfektní a ich prístup dosť výrazne uľahčil celý zákrok a aj zotavenie sa po ňom na odd. Tiež musím vysloviť obrovské ĎAKUJEM p. Danke Gregorovej, techničke fy. Medtronic, ktorá ma neskutočnú trpezlivosť a jej úsmev a odbornosť dokázal upokojiť aj môj strach a tiež votrelčeka vo mne. 

Ešte vám dlhujem malé vysvetlenie :) Prečo votrelček? Lebo si občas pripadám zrazu ako z inej planéty. To, čo je pre človeka bez bolesti normálne, je pre mňa po toľkých rokoch dôvodom na úsmev a hlavne dôvodom žiť, smiať sa a hlavne byť v pohybe. :) Votrelček vo mne mi dal zase tú energiu, o ktorú som počas tých 7 rokov prišla. :) (a nie je to len vtedy keď je nabitý na 100%) :)

Takže čitatelia moji, želám vám vždy “nabité baterky” ( je nás pár takých, že doslova), užívajte si život aj keď je teraz taký obmedzujúci, užívajte si vlastné “bublinky”, venujte sa tomu čo milujete a hlavne tešte sa zo života a OSTAŇTE ZDRAVÍ …

Vaša Maťa :) 

PS: V prípade akýchkoľvek otázok kľudne píšte do diskusie :) 

Skryť Zatvoriť reklamu