Dopravná značka Zóna zákazu státia zakazuje státie nie iba na vozovke, ale aj na priľahlých chodníkoch. Všimnime si, že v odôvodnení ide o zvýšenie plynulosti MHD a nie dopravy a že ide o ochranu chodcov na nadštandardne sedem metrov širokom chodníku.
Autor tohto blogu je zástancom vrátenia chodníkov chodcom, ale je aj motorista, ktorý potrebuje odstaviť svoje auto neďaleko bydliska, aj cyklista, ktorý by privítal bezpečný pohyb po komunikáciách a nie po chodníkoch, ako sa to deje dnes. Toto by mala riešiť samospráva. Ale iba zákazmi?
Uprednostňovanie MHD na úkor miestnych obyvateľov je verejným záujmom ale zbytočná represia voči miestnym, zneužívajúca verejný záujem, to môže vymyslieť iba Prestenik Vogón Jelc, šéf odboru dopravy na Magistráte. V jeho Vogosfére sa autobusy MHD premávajú po chodníkoch nadlimitnou rýchlosťou, aby stíhali dodržiavať nereálne grafikony, zbierajúc ľudí zo zastávok špeciálnymi zberacími mechanizmami bez zastavenia alebo spomalenia autobusu.
V tomto blogu sa nespomína konkrétna ulica, kde bola dopravná značka umiestnená, pretože je to problém Bratislavy všeobecný, nie ojedinelý. Na prípadné sťažnosti alebo petície dotknutých občanov sa samospráva neunúva aby ich zobrala na vedomie, nie to, aby dokonca odpovedala alebo nebodaj zdôvodnila svoje rozhodnutie. To, že obyvateľov nútia parkovať 500 a viac metrov od bydliska je dosť veľký zásah do práv občana, preto zdôvodnenie takého obmedzenia by malo mať veľmi silné argumenty.
No mesto argumenty asi nepotrebuje. Ak tu bude vládnuť Vallošenko, použitie hrubej sily voči vlastným občanom nebude prekvapujúce. A dodržiavanie zákonov o správnom konaní alebo petičných zákonov je mimo sféry záujmu.
Disclaimer:
Podrobnú charakteristiku Prestenika Vogóna Jelca čitateľ nájde v kapitole 5 Stopárovho sprievodcu galaxiou od Douglasa Adamsa. Výstižnejšie sa byrokratický mechanizmus opísať nedá. Na Magistráte neexistuje odbor dopravy, no ak sa niekto bude cítiť osobne dotknutý, je to jeho voľba. Autor tu spomína fiktívne osoby.
