Matovič - človek by si myslel, že byť premiérom, na to stačí len existovať, nič nerobiť a odborné veci nechať na svojich podriadených. Alebo, to je lepší prípad, treba mať silné diplomatické schopnosti skombinované s umením kompromisu, obohatené prinajmenšom ekonomickým alebo právnym vzdelaním. Nestalo sa. Tento človek potreboval vystaviť na obdiv facebookových voličov svoju nekompetentnosť. Vyústila po roku do výmeny na poste premiéra. Ale stále chýba v politike osobnosť, ktorá by dokázala riadiť širokú koalíciu, v čom je osoba predsedu najsilnejšej koaličnej strany nenahraditeľná. Otázka je, prečo je stále jej predsedom Matovič.
Súdy - všeobecne bolo očakávané, a to nielen z pomstychtivosti, že množstvo nepriamych dôkazov, podporených výpoveďami svedkov, bude stačiť na uznanie viny mafiánovi Kočnerovi za zločin objednávky vraždy. Ukázalo sa, že nepriame dôkazy, nech ich je koľkokoľvek, nie sú pre niektorých sudcov dostatočné. Chápem, nedostatok skúseností s takým druhom trestnej činnosti, ale... To, že sudcovský stav je dlhodobo nekvalitný, neschopný obsadzovať medzinárodné pozície, profesionálne nevýrazný a závislý na svojej komunistickej histórii je fakt, s ktorým sa spoločnosť musí vysporiadať iba dlho trvajúcou generačnou výmenou. A nie iba výmenou jednej generácie, pretože rodinné vzťahy v sudcovskom stave sú pevnejšie, ako v ktoromkoľvek inom odvetví spoločenského života. Dodnes nie je rozhodnuté v prípade objednávky vraždy Jána a Martiny ale ani v prípade objednávky vraždy Remiáša a únosu mladého Kováča.
Žilinka - generálny prokurátor, ktorý mal byť zárukou spravodlivosti v tejto morálne pokrivenej organizácii štátnej správy sa ukázal ako iniciatívny podporovateľ jej doterajšieho morálneho úpadku. Selektívne uplatňovanie nástrojov spravodlivosti, osobná zaujatosť voči útvarom prokuratúry, ktoré si poctivo robia svoju prácu, tolerancia voči útvarom prokuratúry, ktoré podnecujú spory medzi zložkami moci, neschopnosť vysvetľovať svoje kroky, to sú jeho hlavné charakteristiky. Z jeho postojov a činov sa nedá presne určiť, na ktorej strane zákona a morálky stojí. Či si zákon prispôsobuje na dosianutie svojich nemorálnych záujmov, alebo či je spoločnosť tak morálne dezorientovaná, že jeho pevné právne stanoviská sú správne, ale verejnosti, v tomto stave jej vedomia, dočasne nepochopiteľné. Jeho pôsobenie možno povedie k novému zákonu o prokuratúre.
OČTK (orgány činné v trestnom konaní) - spôsob, akým sa polícia, súdy a prokuratúra už dva roky nevedia vysporiadať s nomenklatúrnymi kádrami organizovanými okolo skupiny Róberta Fica a Róberta Kaliňáka je ťažko pochopiteľný. Štát má v rukách viac nástrojov, než ktorýkoľvek subjekt v spoločnosti, aby realizoval svoje zámery. Napriek tomu ich neuplatňuje. Minister vnútra je nepochopiteľne nevýrazný aj v čase utečeneckej krízy, kedy by mal mať žatvu politických bodov. Ministerka spravodlivosti rieši svoju vlastnú politickú príslušnosť, súdne mapy ale na súdoch stále ostávajú aparátčici z čias Husáka, Mečiara aj Fica. Čerstvý vánok prináša len nový prezident PZ Hamran, no iba čas ukáže, či na personálne ozdravenie polície bude tento jeden človek stačiť.
Kollárova rodina - väzobné stíhanie Fica bolo žiadúce pre úspešný priebeh vyšetrovania skutkov, z ktorých je obvinený spolu s Kaliňákom. Súd to potvrdil v prípade Kaliňáka, obvineného z toho istého skutku ako Fico. No parlament si chráni svojich ľudí a umožní Ficovi, aby zametal stopy za sebou, ale aj za svojimi kamarátmi, ktorí momentálne sedia izolovaní v kolúznej väzbe. Dá sa celkom rozumne očakávať, aj pri kvalite našich sudcov, že tak zložité obvinenie, ako organizácia zločinu kopírujúca organizáciu štátu, zapadne prachom až do nasledujúcich volieb, po ktorých sa zmetie zo stola. Pamätajme, že túto možnosť darovala Ficovi a spol. do vienka Kollárova rodina. A to aj napriek tomu, že Matovič daroval Kollárovej rodine developerský zákon ako darček na zbohatnutie. Kollár vlastne povedal Matovičovi tú známu vetu, ktorú povedali ukrajinskí obrancovia Hadieho ostrova krížniku Moskva: "Idi na ch..." Ako na to zareaguje zostatok koalície sa zrejme neukáže, lebo lepšie riešenie neexistuje. Pod Matovičom ako lídrom koalície určite nie.
Sulík - pragmatizmus, akým sa stavia k sankciám voči Rusku, ktorými svet demonštruje na ktorej strane vojnového konfliktu stojí, ukazuje jeho oslabený cit pre ľudskosť asi tak, ako ho ukazoval pri riešení kovidovej krízy. Je dobré, že je tu ekonomický minister, ktorý sa vyzná vo svojej práci, hlavne keď iný ekonomický minister je na tom odborne zle, ale empatia voči utrpeniu iných ľudí by mu prospela. Aby sa občan Slovenska mohol pozerať na tento svet s hrdosťou. A aby sa nemusel cítiť ako podlý podvodník, ktorý pozerá kde si môže čo uchmatnúť za čo najnižšiu cenu, nech to stojí čokoľvek. Niekedy mám pocit, že Sulík je tak dobrý, že vo vláde sa ešte nenašiel jeho oponent, ktorý by bol dostatočne silný na to, aby Sulíkove snahy v prospech hospodárstva usmerňoval do širšieho prospechu celej krajiny.
Rusko - povesť Ruska ako osloboditeľa sveta od fašizmu sa po dvadsiatom štvrtom februári natrvalo stratila. Teraz sa naplno ukázalo že mu nejde o nič iné, ako šlo Hitlerovi pred osemdesiatimi rokmi. Už nemôžem Ruského vojaka považovať za osloboditeľa, ale za nástroj násilného preberania moci diktátorom. Je jedno, či to je Hitler, Stalin alebo Putin. Ĺudia trpia rovnako. Keď sa po revolúcii uvažovalo o zrušení Slavína, ako pamätníka osloboditeľov, bol som tvrdo proti. História sa predsa nedá poprieť, myslel som si. No dnes to vidím v inom svetle. "Denacifikáciu a demilitarizáciu" potrebuje hlavne Rusko. Pozitíve je na tom to, že svet nebol nikdy tak zjednotený ako je dnes.
Obchodná vojna - je mi jedno, koľko ma bude stáť obchodná vojna zbytku sveta s Ruskom, ak to bude viesť k ukončeniu tej fyzickej vojny a k eliminácii jeho imperiálnych snáh (znie to učene, ale zdá sa mi to najvýstižnejšie). Aj tak nevieme presne určiť príčinu inflácie, zvyšovania úrokových sadzieb, znižovania životnej úrovne všeobecne. Veď predsa máme za sebou kovid, výpadky dodávok surovín a výrobkov, krachy veľkých aj malých podnikov.
Ľudské utrpenie za našimi hranicami je tak obrovské, že nereagovať na to ma urobí necitlivým kreténom (napriek tomu, že sa teším smrti každého ruského generála, stále sa cítim byť človekom). Rusko je skutočnou hrozbou a ostáva nám len modliť sa, aby si to uvedomili aj Rusi a nechodili k volebným urnám s im vlastnou apatiou. Ako dôsledok ich nezáujmu si teraz chodia na ministerstvo obrany pre urny s popolom svojich synov. Prebudiť ich cez stratu ich pohodlia? Ako inak im dať najavo, aby sa prebudili zo svojho velikášskeho sna. No horšie je, že tisícky ukrajinských matiek kľačia pri hroboch svojich neplnoletých detí, manželov, rodičov. O atómovej hrozbe Ruska ani nehovorím. Dovolím si citovať jeden príspevok z twitteru: "Vždy sme sa báli, že sa teroristi dostanú k atómovým zbraniam. Ušlo nám, že atómová veľmoc sa môže stať teroristom."
Ekonomické sankcie voči Rusku sú len zlomkom negatívnych vplyvov na hospodárstvo sveta. Odrezaním sa od fosílnych palív z Ruska posunie Európu rýchlejšie k riešeniu environmentálnej krízy a pomôže diverzifikovať geopolitické riziko (tri cudzie slová, aj to znie múdro). Každý rozumný investor dodržiava zlaté pravidlo investovania - rozkladanie rizika. Naša krajina to desaťročia ignorovala, hoci bola zo strany ZSSR a neskôr RF neustále vydieraná dodávkami fosílií. Kedy inokedy to máme urobiť, ak nie teraz, kým v tom nie sme sami a máme podporu silného hospodárskeho zoskupenia.
Ak to má závisieť odo mňa, radšej si pôjdem kúpiť elektrický kotol a na strechu si namontujem solárne panely. Elektrina nepotrebuje potrubie na distribúciu a dáva väčšiu voľnosť vo výbere dodávateľa. Nehovoriac o tom, že jej výroba je k prírode ohľaduplnejšia.
