V šesťdesiatych rokoch tomu ľudia úprimne verili. Ale vážne, bolo to reálne? Robiť inú politiku s rovnakou ideológiou a rovnakými ľuďmi? História je dobrá na to, aby sme sa z nej vedeli poučiť.
Sľuby o novej politike nového Smeru s novým logom mi pripomínajú sľuby domáceho násilníka. Že sa začne liečiť z alkoholizmu, že prestane mlátiť svoju manželku a že odteraz bude usilovne pracovať a živiť rodinu, že ich začne brať na dovolenky a nezištne im kupovať darčeky. A ak aj skĺzne do starých koľají, tak sa pôjde dobrovoľne udať a prihlási sa na liečenie.
Či sú voliči smeru ochotní postaviť sa do pozície slepo milujúcej týranej manželky a uveriť takýmto sľubom, uvidíme po voľbách.
Ak by som mal uveriť obrodzujúcim procesom v strane Smer-SD, tak by sa museli vymeniť ľudia vo vedení tejto strany, nimi dosadení primátori, starostovia, vedúci okresných úradov, riaditelia štátnych inštitúcií, niektorí sudcovia, prokurátori a policajti... Ale to by potom nebol Smer-SD ale úplne nová strana s novými ľuďmi a novou politikou. A to by nešlo o zmenu ale o výmenu.
Ak by som uveril takejto zmene, tak by som uveril aj tomu, že sa z otca, ktorý sprznil svoje deti, stane milujúci otec len preto, že sa mu na to prišlo.
