Pred kamerami sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštók vyhrážal sudcovi Michalovi Kubišovi disciplinárnym stíhaním za jeho rozhodnutie o neodkladnom opatrení v súvislosti s odvolaním z funkcie námestníka prezidenta policajného zboru Branka Kišša. To je fakt. Všetci to vieme, lebo to urobil na verejnom priestranstve pred novinármi. Zrejme si neskôr uvedomil svoju politickú zodpovednosť voči svojim chlebodarcom, pravdepodobne za to v tichosti od svojich šéfov dostal po prstoch, a na poslednú chvíľu, pred zasadaním súdnej rady, to 'napravil' ospravedlnením vo svojom fejsbúkovom statuse.
Niekomu sa vyhrážať na námestí a potom sa mu na verejných toaletách, v kúte niekde medzi pisoárom a toaletnou misou, ospravedlniť, to nie je ospravedlnenie. Facebook je podobný verejný priestor, ako bola nástenka na ministerstve životného prostredia v prípade tendra na predaj emisných kvót. Tiež si prístup na to miesto pre prípadného záujemcu vyžaduje splnenie určitých špecifických podmienok (je potrebné prejsť cez vrátnicu resp. mať založený účet).
A takéto ospravedlnenie iný sudca, či sudkyňa vyhlási za prejav vyzretej osobnosti! Neviem ako inde, ale tu sa tomu bežne hovorí zbabelosť. Všeobecne platí pravidlo, že ospravedlnenie sa má urobiť na takom istom mieste alebo s takým istým verejným dosahom, na akom vznikla jeho pôvodná príčina. Aj preto súdy nariaďujú napríklad novinám ospravedlnenie za urážku osobnosti v tých istých novinách, v ktorých bola urážka uverejnená. Ak by sa také ospravedlnenie udialo nebodaj zoči-voči napadnutému sudcovi, možno by sa to dalo považovať, hoci s výhradou absencie verejnosti, za prejav vyzretej osobnosti. Predsa len by to od ministra chcelo určitú mieru odvahy a pokory. Ale niečo napísať na Facebook? Je to platforma, ktorá na prístup vyžaduje mať založený účet a súhlasiť s obchodnými podmienkami. To je menej verejný priestor ako sú toalety na námestí. Tam púšťajú aj bez občianskeho preukazu.
Aby toho nebolo málo, iný sudca súdnej rady prirovnal vyjadrovanie ministra vlády k vyjadrovaniu advokáta. Hádam každý príčetný človek chápe, že to nie sú rovnocenné osoby z hľadiska vplyvu na sudcov. Predsa minister vlády má politickú aj rozhodovaciu moc a právo navrhovať zákony. Je to neporovnateľne väčší dosah na sudcov ako advokát, ktorý má povinnosť použiť všetky zákonné prostriedky, aby obhájil svojho klienta. Advokát nemá žiadnu moc voči sudcovi. O to čudnejšie je, ak sa súdna rada vyjadruje k advokátovi Kubinovi recipročne ako k Šutajovi Eštókovi.
Čo to hovorí o novo zostavenej súdnej rade? Z čias socializmu poznáme servilnosť sudcov voči vládnej moci. Len vďaka tejto servilnosti mohli byť spáchané justičné vraždy v päťdesiatych rokoch (pozri napr. Milada Horáková). Dnes sa nenápadne, plazivo vracia. Možno tentoraz nebude znamenať odsúdenie nevinných, ale oslobodenie vinných.
Znamená to, že súdna moc má tendenciu zbaviť sa svojej nezávislosti? Vracia sa s novou vládou starý komunizmus? Vyzerá to tak, že aspoň mentálne áno. V určitej, nie bezvýznamnej skupine spoločnosti. Ostáva dúfať, že aj v tomto neprajnom období ostane medzi sudcami viac nezávislých ako servilných osobností.
Len pre poriadok. Členovia súdnej rady, menovaní novou vládou od 3.11.2023 sú:
JUDr. Ludmila JOANIDISOVÁ
JUDr. Martin BEZÁK, PhD.
JUDr. Magdaléna HROMCOVÁ
Pozn: citát z perexu
