Rozlúčka s vládou

Písmo: A- | A+

Vládna kríza vrcholí, vyťahujú sa ťažké politické zbrane, výsledok opozičného ťaženia predsedu vlády voči koalícii sa blíži k vyvrcholeniu.

Chronický opozičník práve rozbil vlastnú vládu, očakáva sa že onedlho rozbije aj vlastnú koalíciu.

Ak Sulík vyhlásil, že - ministri SaS podávajú demisiu a ak Matovič ostane premiérom, dokonca ukončia aj koaličnú zmluvu - je plne v súlade s Remišovou, ktorá tvrdí, že - ak Matovič ostane premiérom, opúšťajú koalíciu. Z vyjadrení oboch politikov vyplýva, že ak Matovič odstúpi z pozície premiéra, Za ľudí ostanú v pôvodnom zložení a SaS navrhne nových ministrov. Ak Matovič neodstúpi, vznikne menšinová vláda, ktorá čoskoro dodýcha ako prestárly kovidový pacient na pľúcnej ventilácii.

Všetko sa to má rozhodnúť budúci týždeň, ale ako to skončí nevedia ani aktéri celého sporu. Zatiaľ to môžeme sledovať z diaľky ako nepodarenú reality show.

To, že Matovič má povahu, ktorú, keby mal môj šéf, určite dám výpoveď, je známe z vyjadrenia jeho blízkych spolupracovníkov. Takú povahu určite málokto znesie.

To, že jeho stranícki kolegovia dokážu hľadať krkolomné slovné konštrukcie, ktoré obhajujú Matoviča na jeho pozícii sa chápe ako vďaka za to, že ich pustil do parlamentu alebo vlády, kam by sa bez neho takmer určite nedostali. Bežne sa tomu hovorí loajalita alebo v pôvodnom význame slepá poslušnosť.

Tie hlúpe dôkazy, že Matovič komunikuje normálne, lebo každý komunikuje cez FB, hoci napr. Naď sa priznal, že on to robí inak a Šipoš, predseda poslaneckého klubu vyzdvihol, že dôkazom Matovičovej normálnosti je to, že už 5 dní nenapísal žiaden status na FB, a množstvo iných hlúpych obhajob z radov tohto poslaneckého klubu len dokazujú, že Matovičove spôsoby komunikácie nie sú ani zďaleka normálne. Najviac ma ale zaskočil Budaj, obhajujúci Matoviča ako skvelého politika, pričom keď dostal konkrétnejšie otázky od redaktora Braňa Závodského, radšej odbočil do histórie a filozofie alebo oznámil, že on nebude politizovať, má prácu na svojom ministerstve a až keď ju tam skončí, bude sa venovať politickej analýze. V žiadnej z týchto bezduchých obhajob Matoviča sa však nenájde ani chlp snahy vyvrátiť jeho mániu napádať každého okolo seba a biť hlava-nehlava každého, kto sa snaží usmerniť chaotický tok jeho myšlienok. Hoci jeho priateľ Šipoš vraj priznal, že - Igor je mierumilovný ale ak naňho niekto zaútočí, vráti to desaťkrát. Z doterajšej komunikácie však nevyplýva, že na Matoviča niekto útočil ako prvý. Dokonca už tesne po voľbách, v sobotnej rozhlasovej relácii použil Ficove argumenty o hádzaní polien pod nohy zlomyseľnými novinármi len preto, že Denník N neblahorečil jeho geniálnym nápadom.

Fakt, že Matovič sa zapísal do dejín ako premiér, za ktorého vlády sa prečisťuje justícia a spoločnosť ako celok sa vyvrátiť nedá. Ale podiel Matoviča v tejto dejinnej udalosti je v tom, že sa ju nesnažil riadiť. To, čo sa snaží riadiť, "nem dopadne dobre."

V prostredí politickej moci Matovič pripomína dieťa, ktoré sa dostalo k otcovej strelnej zbrani, s vypätím všetkých síl ju zdvihlo a teraz sa potáca v dave politikov, veselo džavoce a v snahe ju nepustiť, otáča ju proti každému a občas sa mu podarí z nej aj vystreliť. Medzitým všetci ľahli na zem, aby si zachránili holý život, ale on stále stojí, zbraň nepustí a čuduje sa ako zvláštne sa všetci okolo správajú. Jeho ochrancovia sa tešia aký je šikovný a silný a na svoj vek vyspelý, že tú zbraň už vie udržať a upokojujú ostatných, že nech sa neboja, že on je dobrý chlapec a nikomu nechce ublížiť.

Neviem posúdiť prečo Sulík, ktorý podľa vlastných slov pozná Matoviča už dvanásť rokov, nevedel odhadnúť jeho správanie v pozícii predsedu vlády a neurobil vopred nejaké opatrenia proti rozpadu vlády, ktoré vidíme teraz. Širšia verejnosť pozná Matoviča len rok ale dokáže čítať jeho povahu lepšie ako Sulík po dvanástich rokoch. Čo podnietilo v Sulíkovi toľký optimizmus, keď podpisoval koaličnú zmluvu. Myslel si, že sa stane zázrak a Matovič zrazu dospeje? Teraz už vieme, že sa to nestalo. Ale možno by som vedel pochopiť Sulíka, že ani vo sne si nedokázal predstaviť Matoviča, ktorý, keď sa dostane k moci a podpíše koaličnú zmluvu, zároveň zapne samodeštrukčný systém. Dokázateľne to podcenil.

Neviem ani, čo sa odohráva ministrovi Naďovi v hlave. Napriek tomu, že ľudia vravia, že je šikovný minister, jeho vyjadrenia mi pripomínajú výkriky hysterickej matky, obhajujúcej sociopatické správanie svojho dieťaťa v škole. Najskôr obhajuje nevinu Matoviča tým, že Sulík je horší, lebo mu nadával na neverejnom zasadaní vlády, potom konšpiračne naznačí že Sulík chodí za poslancami a rozvracia koalíciu ale podrobnosti nepovie, lebo však uvidíme, potom sa vyhráža, že OĽaNO nepotrebuje koalíciu lebo vie vládnuť aj ako menšinová vláda a nevylučuje spoluprácu s nikým. Potom sa rozčúli na novinárov, že spomenuli, že nevylúčil spoluprácu aspoň s fašistami, no a potom povedal že s fašistami spolupracovať nebude, ale nevylučuje nič, ale že všetko je od novinárov podpásovka a že to si nezaslúži, lebo k novinárom sa vždy správa slušne. Kde to má logiku, to posúdi čitateľ sám. Ale veľa času by som tomu hľadaniu logiky nevenoval, lebo niet čo nájsť.

Za určitých okolností by sa vládna kríza dala prekonať, chcelo by to sebareflexiu. Preto ma mrzí, že členovia vlády nezvládajú nevyspytateľnú Matovičovu povahu, mrzí ma, že občania nezvládajú nevyspytateľnú Matovičovu povahu, lebo keby si všetci ľudia vstúpili do svedomia a prijali by jeho nevyspytateľnú povahu, mali by sme tu extrémne schopného premiéra. A keby si vstúpili do svedomia aj svetoví politici, mali by sme tu aj najlepšieho premiéra na svetovej úrovni.

Mali by sme sa všetci nad sebou zamyslieť, pretože Matovič sa nad sebou zamyslieť zatiaľ nevie. Možno neskôr, keď dospeje. Ale my by sme mali mať s ním aspoň trpezlivosť. Lebo každý si zaslúži šancu. Lebo my sme tých päť a pol milióna problémových občanov, ktorí si nevážia silu a nezištnú obetu Matoviča a jeho blízkych, servilných baránkov.

Pôsobenie Matoviča vo vláde je inšpirujúce. Máme ďalší historický vzor, ako sa premiér nemá správať, čím sa zaradil do skupiny negatívnych príkladov medzi Mečiara a Fica. Na naše šťastie máme aj pozitívny historický vzor v osobe prezidenta, či to bol predtým Havel, alebo teraz Čaputová.

Mám pred sebou už iba pár volebných období. Potom, po dosiahnutí určitého veku, ma bude zaujímať viac to, ako sa bez bolesti nadýchnuť a najesť. Predtým by som však chcel zažiť moment, kedy by sa dalo povedať, že slovenský volič si vie vybrať aj dobrého premiéra.

Skryť Zatvoriť reklamu