Nechcem sa podrobne rozpisovať o histórii a pôvode tohoto slova. Kto chce viac, môže si prečítať článok Zlepenec je slovom roka
na https://domov.sme.sk/c/5699035/zlepenec-je-slovom-roka.html
.
Pre Mečiara, ktorý bol známy ako boxer a podnikový právnik a pre Fica, synka komunistu, je zlepencom každé opozičné hnutie, ktoré má tendenciu spájať sa proti ich vláde. V žiadnom prípade týmto slovom neoznačovali zoskupenia svojich koaličných strán, hoci hlavne v súčasnej vláde ide o spojenie nesúrodých strán spoločným záujmom o udržanie moci.
Demokrati to majú v politických súbojoch ťažšie. Tak, ako je jednoduchšie sklo rozbiť ako vytvoriť, stenu počarbať ako ju namaľovať, obviniť ako dokázať vinu, tak je jednoduchšie sľúbiť ako urobiť.
Skupina slobodných ľudí, ktorí majú každý vlastný názor, ktorí sú ochotní aj schopní diskutovať a pripúšťať kompromisy, ktorí sú hrdí, neúplatní, takáto skupina sa ťažšie riadi a vyzerá viac nesúrodá a nespoľahlivá ako skupina ľudí, ktorí sa riadia jednotnými pravidlami, sú disciplinovaní, ich prioritou pred svedomím je vykonať rozkaz. Taká skupina vyzerá cieľavedomá a spoľahlivá.
Kde je ktorá skupina vhodná.
Skupina disciplinovaných je vhodná v ozbrojených zložkách, v prísnej hierarchii riadenia, kde úloha jednotlivca je determinovaná úlohou celku, pričom každý odklon jednotlivca od jeho úlohy ohrozuje celú skupinu.
Skupina slobodných je vhodná do tvorivého prostredia, kde je potrebné spájať vedomosti, skúsenosti a názory jednotlivcov do spoločného cieľa, kde diskusia je skutočnou búrkou názorov, kde jednotlivci nemenia názor pod tlakom nesúvisiacich síl. Ak člen skupiny slobodných má zmeniť názor alebo ho prispôsobiť celku, musí poznať vecné dôvody takejto zmeny.
Akékoľvek premiešanie členov disciplinovaných a slobodných je devastujúce pre obidve skupiny. Do skupiny disciplinovaných sa tak dostane anarchia, na druhej strane skupina slobodných sa ochudobní o názory a zanešvári sa neúprimnými prikyvovačmi.
Ak by sme priradili tieto dve vlastnosti jednotlivým politickým stranám, do skupiny disciplinovaných by sme zaradili strany s najvyššou mierou straníckej disciplíny a hierarchie a do skupiny slobodných naopak strany s najnižšou mierou straníckej disciplíny a s vedením, ktoré je navzájom zastupiteľné. Na tomto mieste by som chcel zdôrazniť, že stranícka disciplína nie je ekvivalentom k spoločnému názoru členov politickej strany. Lebo podstatou politickej strany je združovať ľudí s podobným politickým názorom.
Aby som sa vrátil na začiatok, budovať demokraciu môžeme iba pod vedením skupiny slobodných politických strán, stmelených spoločným záujmom prospechu spoločnosti. Z hľadiska vývoja je vhodné ju budovať na širokom základe názorov, ktoré sa vzájomnou interakciou brúsia do optimálnej podoby, ktorú optimalizáciu môže vytvoriť jedine evolúcia myšlienok. Teda zlepenec v kladnom slova zmysle.
Naproti tomu, ak chcem budovať spoločnosť bohatých a mocných osobností, potrebujem disciplinované politické strany stmelené spoločným záujmom získania a udržania moci, umožňujúcich zhromažďovať majetok mocenskou špičkou spoločnosti. Teda žiaden zlepenec, ale najvhodnejšia je vláda jednej silnej strany.
Každý nech si dosadí konkrétne strany to jednej s týchto dvoch skupín. Je však isté, že Smer-SD a ĽSNS sú založené na prísnej disciplíne s pevnou hierarchiou na čele so silným vodcom. Tieto strany sa tým ani netaja a sú na svoju disciplínu hrdé (dosadenie Pellegriniho bolo dosadenie avatara, nie odchod vodcu).
OĽANO nedokážem zaradiť. Skupina slobodných ľudí, ktorých vedie priveľmi silná osobnosť a ich činy sa pohybujú niekde na hranici anarchie, živo reagujúc na momentálne horúce, ale z hľadiska riadenia štátu nepodstatné problémy.
Ostatné strany sa pohybujú niekde medzi, ale to, ktorá strana má bližšie k jednej či druhej skupine, nech posúdi čitateľ.
Pre voliča sú príťažlivejšie jednoducho čitateľné strany, ktoré veľa sľubujú, vyzerajú spoľahlivo, vystupujú jednotne a reagujú na aktuálne krátkodobé ciele. Ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov, ktoré však zo sféry sľubov nemajú šancu zostúpiť do každodennej praxe.
Moja osobná voľba sú strany ďalej od hraníc absolútnej disciplíny a absolútnej slobody. Istotu vidím v politickej zrelosti názorov strany, ľudskej zrelosti a vyššej morálnej hodnote ich lídrov. Ale ktorá to je, to neviem.
