Po tridsiatich rokoch sa nám vrátil Socializmus! Ministerstvo financií sa stalo aj Cenovým úradom. Ten za socializmu, v plánovanom hospodárstve, stanovoval limity spotreby aj ceny výrobkov. Dnes sme sa dozvedeli, že ministerstvo začalo určovať ceny pohonných hmôt pre vozidlá s cudzou poznávacou značkou. Okrem toho zaviedlo aj limity spotreby, aby náhodou plánované hospodárstvo nekrachlo. Čo iné sa dá očakávať od Smeru, ktorý vyrástol na komunistických základoch. A ja som si naivne myslel, že sme už dostali rozum a štátna regulácia spotreby sa do ekonomických dejín natrvalo zapísala ako príčina krachu hospodárstva.
Komunisti to proste majú hlboko v hlave. Pocit, že všetko vedia, všade boli a všetko môžu. A teraz je tu pajác, ktorému "múdrosráči" kladú polená pod nohy. Tak veľmi sa chce vyhnúť zníženiu spotrebnej dane, že neváha ohýbať hospodárske vzťahy, právo vnútorné aj európske. A ešte je šťastný, ako šikovne to vymyslel. Ako keď nevidomý ide riadiť auto. Vzorom mu bol Orbánov model vyhýbania sa zodpovednosti voči vlastným voličom. Monkey see, monkey do (Opica vidí, opica urobí).
To, čo sa deje na Ministerstve financií nie je jediný primitivizmus. Pozrite sa na tvár pána Suska, ministra spravodlivosti. Na prvý pohľad vyzerá ako milý docent na univerzite. Je až zarážajúce, ako takýto prvý pohľad môže klamať. Je to človek, cez ktorého prechádzajú legislatívne nezmysly typu "zákon pre jednu osobu", alebo „zrušenie zrušenia úradu“, alebo „oprava opravy“, alebo "jeden skutok, rôzne tresty" (spomeňme si na tresty za rozkrádanie domácich versus európskych peňazí)…
Akoby títo ľudia nemali ani náznak schopnosti abstraktne myslieť, vedieť zovšeobecňovať, schopnosť definovať. Oni len urobia čo im šéf povie. Ako by "múdrosráč" povedal: "prvoplánové myslenie". Alebo šachista: "Nemyslí viac ako jeden krok dopredu, ak vôbec."
Horšie, ako „Opica vidí, opica urobí“, je už len „Opica nerozumie, opica zničí“. Tak fungujú dve ministerstvá: Ministerstvo kultúry a Ministerstvo životného prostredia. Šéfka tretieho, Ministerstva hospodárstva, má aspoň toľko chochmesu, že sa verejne neexponuje. Takže nikto nevie, čo sa tam deje. Iba ak náhodou nechce zaviesť pomoc domácnostiam pri financovaní vysokých cien energií (skrátene energopomoc). Tu získala prvenstvo, presahujúce fantáziu. Podarilo sa jej Čertovo logické koleso. Jeho skrytý význam spočíva v tom, že ak nechcete, aby o vás ministerstvo zbieralo citlivé údaje, musíte sa zaregistrovať týmito citlivými údajmi na webe ministerstva. Ale takéto logické salto nestačilo. Ministerstvo malo zabezpečiť, že sa vaše údaje už nebudú zbierať. Ale že ich zozbiera hacker, to už je iný problém. No nie problém ministerstva, ale polície. Sľub je dodržaný. Veď vieme, že pani ministerka Saková vie mykať plecom spôsobom - No a čo. (známy rozhovor: Nebude to drahé? No a čo, my to platiť nebudeme.) A takto sa nenápadne vyhýba zodpovednosti za nedostatočnú diverzifikáciu energetických nosičov. Suverénna závislosť na vydieračovi je jej základné heslo.
Osobitnú kapitolu tvoria silové ministerstvá. Jedno riadi nešťastník, ktorý sa usmieva a pohadzuje šticou vždy, keď ako vyštudovaný právnik dostane pokutu za porušovanie zákona. Veľmi mu to asi nevadí, pretože pokuty, vybraté od štátnych inštitúcií sú príjmom kapitoly Ministerstva vnútra. No jeho úsmev vyzerá ako úsmev blázna, ktorý sa práve vynoril z kanalizačného vpustu, kam z neopatrnosti spadol a chce vyzerať "ako keby nič".
Vedenie Ministerstva obrany zo svojich tribún hlása, že nebude posielať slovenských synov do boja na obranu vlasti, pretože sloboda za životy mladých mužov nestojí. A ten Rus aj tak raz odíde. Tu sa dá len dodať, že jedna istota by tu bola. Ten Rus by sem prišiel a už by nikdy nechcel odísť. Ak sa pozriete na ministra obrany, tak z jeho neprítomných očí vyčítate akurát tak množstvo cudzorodých chemických látok, s ktorými musí jeho telo bojovať. Možno sú to mikroplasty z Dubajských rybích reštaurácií, alebo čo. Jediná otázka, ktorá vás v ich súvislosti napadne je, či vôbec títo dvaja ľudia vedia kde sedia a čo tam majú robiť.
Ale vráťme sa k pánovi Kamenickému. Ak sa, pre zmenu, pozriete naňho, vidíte dobráka, ktorý síce mnohým veciam nerozumie, ale to, čo mu šéf povie, to ochotne urobí. Hoci zle, ale snaha sa cení. A ak sa to náhodou prevalí na verejnosť, tak sa nešikovne vyhovorí - tabuľku som našiel na internete, konsolidácia sa robí kvôli Ódorovi, štátny rozpočet rozkráda Šimečková... A vlastne chudák ani nevie, čo práve povedal. Tá jeho hlúpa naivita až dojíma. Ten človek to predsa myslí dobre! A slza sa zjavila.
Na jeho obranu treba povedať, že minister na ministerstve nie je sám. Má za sebou silný tím odborníkov. Náhodou ten tím poznám. Tí úradníci prešli mnohými vládami, ale bohužiaľ iba vládami Smeru. Keď bol ministrom Ivan Mikloš, oni boli ešte príliš mladí. Takže pod ministrami Smeru sa naučili robiť tak, aby bol minister spokojný. Autocenzúra. A ak minister nevie robiť svoju prácu a problematike nerozumie, tak je spokojný aj so somarinou. Múdrosti mu vadia. Sú príliš zložité, náročné na pochopenie a málo politicky úderné.
Len sa naňho pozrite. Čakali by ste od neho podraz? Nie. Tá dobrosrdečná naivná tvár to vyvracia. Čakali by ste od neho nejaký dlhodobý premyslený plán? Nie. Cieľ má. Znížiť saldo rozpočtu ale nedotknúť sa výdavkov. No nevie, ako by to mal urobiť. Ódorovmu legu nerozumie a jeho podriadení sa tvária rovnako, len aby pána ministra nerozrušili. Tak čo urobíme? To, čo u Orbána už fungovalo: Regulácia spotreby, dvojaké ceny - trhové aj administratívne, nové dane, vyššie sadzby.
Opica vie, že ak chce viac banánov, potrebuje viac rúk. Našťastie má opozitné palce aj na nohách. Kamenický vie, že ak chce vyššie príjmy, potrebuje vyššie dane. Logika nepustí. Zníženie dane na rozbeh ekonomiky? To nedáva logiku. Veď ako môžem mať z nižších daní vyššie príjmy. Takú hlúposť môžu tárať len šašovia z opozície. Ha ha. Až som sa od rehotu posr*l.
