Covid rozdelil spoločnosť na očkovaných a neočkovaných a tieto nové skupiny postavil proti sebe. Asi nie som jediný, koho zaujímajú dôvody tohto spoločenského javu.
Z prieskumu reprezentatívnej vzorky asi desiatich respondentov mi vyplynulo celkom nevedecké zistenie, že vo všetkých prípadoch bol dôvodom odmietania očkovania strach z neznámeho, vzdor voči diktátu alebo politické stanovisko. Môj amatérsky prieskum sa netýkal ľudí, ktorí prekonali túto chorobu alebo ktorí majú zvýšené nebezpečenstvo výskytu trombózy, alebo ktorým to nedovoľuje liečba iných vážnych ochorení.
Chodievam do súkromného zdravotného centra, ktoré pracuje v režime OTP (očkovaný, testovaný, prekonaný). Zdravotná sestra mi spomenula prípad asi sedemdesiatročného pacienta, ktorý sa jej odmietol preukázať Covid pasom. Tvrdil, že je právnik a svoje práva pozná a očkovať sa odmieta. Hovorila mi aj o kolegyniach, zdravotných sestrách, ktoré sa odmietali očkovať z prostého strachu z neznámeho, dokonca ich nepresvedčilo ani to, že kvôli nezaočkovaniu ich zamestnávateľ dočasne preradil na inú prácu. Chodím na kontroly k lekárovi, ktorý má na stene zavesenú viazaničku cesnaku. Vraj ako ochranu proti tým pacientom, čo mu pijú krv. Teraz, v súvislosti s Covidom, dvojnásobne. Ošetrovať musí všetkých ale počúvať tie reči okolo ústavných práv neočkovaných a pritom ostať zdvorilý, to chce veľa vnútornej sily.
V Tescu som bol svedkom, ako si pani nedbalého výzoru odmietala nasadiť rúško a členovi ochranky to odôvodňovala svojim ústavným právom. Pomyslel som si, že „dnes už každý môže byť ústavným právnikom. Možno vznikol nový akademický titul FbJUDr. - Fejsbúkový doktor práv“. Pretože tieto „múdrosti“ im do hláv musí tlačiť nejaká skupina vyšinutých popularizátorov práva prostredníctvom pochybných masových médií fejsbúkovského typu.
Analyzovať dôvody odmietania očkovania už asi nie je produktívna činnosť. Bolo by jednoduchšie celú vec nechať na prirodzený vývoj a cynicky čakať, kým nechránená časť populácie sama vyčistí pole, ale je to krajne nehumánny postoj. Zatiaľ však agresivita v spoločnosti rastie do takej miery, že niektorí odporcovia očkovania aktívne bránia ostatným ľuďom v dodržiavaní hygienických pravidiel v mene svojsky interpretovaného práva. Kto vysvetlí týmto fejsbúkom vzdelaným „ochrancom ľudských práv“, že presadzovanie práva jedného potláča právo iného, že neexistuje pevná hranica práv jednotlivcov ale že existuje pásmo, v ktorom sa tieto práva prekrývajú. Že slová ako ohľaduplnosť versus arogancia nadobúdajú význam práve v takomto pásme udalostí, v pásme, kde zákon už udalosť neupravuje, ale morálka áno, pričom miera ohľaduplnosti a chápanie morálky sa získava výchovou. Áno, aj kresťanskou výchovou. Dosiahnuté školské, či univerzitné vzdelanie s tým nemá čo robiť.
Týchto ľudí na sociálnych sieťach vzdelávajú rôzni harabínovia, ficovia, blahovia, kotlebovia a ktovieakí ešte ovia, ovešaní akademickými titulmi, no s mozgami nadrogovanými potrebou popularity a moci, závislí na fejsbúkovských a jutjúbovských lajkoch a politických preferenciách, padajú na dno ľudskej dôstojnosti len aby získali pozornosť dostatočne nezorientovaných poslucháčov, ktorí chcú svetu ukázať, že aj oni sú múdri a majú svoju vlastnú hlavu s pevným názorom. Či za týmto „zaručene vlastným názorom“, vyznačujúcim sa tuposťou, aroganciou a absolútnym nedostatkom empatie stoja len títo popularizátori zvráteného práva alebo aj frustrovaní rodičia, či neschopní učitelia, alebo rovnako neschopní farári, to je téma na hlbokú sociálnu analýzu.
Rád by som napísal, že sa nechcem dotknúť tých, čo sa nechcú zaočkovať iba z čistého strachu. Pretože strach sa dá pochopiť. Strach je súčasťou pudu sebazáchovy a tento pud je základnou podmienkou prežitia. Ale nemôžem to napísať. Chcem sa ich dotknúť, lebo dnes ide o viac ako o ich ustráchanú dušu. Je to vážnejšie, ide o životy. Sme presne v tej situácii, kedy strach zabíja, nezachraňuje.
Očkovaný chráni seba ale aj svoje okolie a to ho robí zodpovedným. Je vedecky dokázané, že intenzita nákazy organizmu závisí od množstva vírusov (imunológovia to nazývajú „nálož“) a času ich pôsobenia. Rovnako je vedecky dokázané, že očkovaný človek, aj keď je nakazený, rozširuje zlomky množstva vírusov oproti neočkovanému a preto je aj v nakazenom stave podstatne menej nebezpečný pre svoje okolie. Navyše, ak nakazený očkovaný stretne nenakazeného očkovaného, samotný vírus si pri tomto stretnutí ani neškrtne. Ak sa dá niekto zaočkovať aj napriek vedomiu možných nepriaznivých vedľajších účinkov, patrí mu za to úcta.
Príbeh z paralelného vesmíru
Na rušnej bratislavskej ulici som pokojne prechádzal krížom cez cestu, keď ma z ranných úvah vyrušilo zúrivé vytrubovanie auta. Šoférovi som ukázal neslušné gesto a pridal do kroku. Predsa len, ak by to neubrzdil, odniesol by som si to iba ja početnými zlomeninami. O dvadsať metrov ďalej bol síce riadne vyznačený priechod pre chodcov, ale krížom cez cestu to bolo kratšie. Či je priechod pre chodcov bezpečnejší, to nie je jednoznačné. Veď koľko sa už stalo takých prípadov, kedy auto zrazilo chodca aj na priechode pre chodcov. Je ich toľko, že to nikomu nestojí ani za zmienku. Len v prípade, že by bol účastníkom takejto nehody známy politik, či športovec (mená si vieme dosadiť), objavila by sa v novinách rozhorčená správa.
Ak by bol pri mojom prechádzaní vozovky mimo priechodu v blízkosti policajt, určite by ma zastavil a dal by mi predvolanie alebo pokutu na mieste. Povedal by mi, že som ohrozil seba a ostatných účastníkov cestnej premávky. Taký je zákon. Toľkokrát som už prešiel cez cestu mimo priechodu pre chodcov alebo vtedy, ak na priechode svietila červená, no nikdy sa mi nič nestalo, tak aké ohrozenie! A ak, tak ohrozujem hlavne seba, nie? Ten „ostatný účastník cestnej premávky“ si sedí v bezpečí svojho auta, akurát sa môže zľaknúť, strhnúť volant a napáliť to do kandelábra. Ale to, že nemá nervy v poriadku, je už jeho problém, tak čo.
Čo ak by sa našiel občiansky aktivista, ktorý by sa verejne zastal práv nás chodcov a zákony o priechodoch pre chodcov by napadol ako protiústavné. „Sme za slobodný pohyb chodcov po uliciach“. „Sme proti rozdeľovaniu občanov na občanov druhej kategórie a nie sme menejcenní, ak nepoužívame priechody pre chodcov“. Ak by takýto aktivista získal dostatočný počet lajkov, začal by byť zaujímavý aj pre politikov.
Pridal by sa aj Richard Sulík s ubezpečením, že podporuje chodcov, ktorí chcú chodiť po priechodoch pre chodcov, ale je proti zákazu chodiť mimo ne. Nato by Boris Kollár na tlačovej konferencii cholericky vyhlásil, že ak sa priechody pre chodcov nezrušia, vystúpi z koalície. Odôvodnil by to tým, že zavedenie povinnosti chodiť cez priechod pre chodcov by ohrozilo zamestnanosť v oblasti zdravotníctva, pohrebníctva a autoservisov tak, ako sa snaží minister Budaj v reforme národných parkov zobrať prácu lesným robotníkom a spracovateľom dreva. Aj Fico využije tému a zvolá si vlastnú tlačovku, na ktorej posmešne vyhlási, že on cez priechody pre chodcov chodiť nikdy nebude a dodá, že rozumný človek po meste nechodí pešo, ale používa auto alebo helikoptéru.
Predseda vlády na brífingu v záhrade pred svojim úradom, na rozdiel od ostatných bezmocne rozhodí rukami a vyhlási, že priechody pre chodcov ostanú, ale chodci si môžu vybrať, či chcú chodiť cez ne alebo mimo, lebo politická vôľa na presadenie povinnosti používať ich nie je.
Takto povzbudení anti-priechodoví aktivisti sa začnú zhromažďovať okolo priechodov pre chodcov, aby opľúvali ľudí, ktorí ich chcú použiť. Držia transparenty o neústavnosti zákazu priechodu mimo priechodov pre chodcov, odvolávajúc sa na ústavné právo slobody pohybu na verejnom priestranstve. Uslintaní harabínovci a blahovci, v zašlých študentských talároch so zlatou niťou vyšitým kosákom a kladivom, prskajú do okolia svoje obľúbené heslo: "Poznáme svoje práva!".
Vodiči, prechádzajúci po ulici podvedome uvoľnia pedál akcelerátora, vyľakaní z nečakanej a neprehľadnej situácie okolo vozovky. Niektorí trúbia aby sa vyhli kolízii s protestujúcimi chodcami, niektorí trúbia na podporu čohokoľvek, len nech je to protest a niektorí trúbia na protest proti protestu chodcov, ktorí protestujú proti svojej ochrane. Ale všetky trúby znejú rovnako, ako bučanie kráv. Veď každý vodič by mal vyjadriť svoj názor. Koniec-koncov aj on sa, keď vystúpi z auta, stane chodcom. A všetci do jedného si to filmujú telefónmi a posielajú na svoje fejsbúkovské stránky, aby zabezpečili „aktuálne, neformálne a objektívne spravodajstvo“ z neplánovanej spoločenskej akcie. Každý lajk je dobrý.
Z tohto smutného príbehu sa nám kamsi stratili tí chodci, ktorí sa chcú vrátiť z práce domov zdraví, objať svoje deti a blízkych a byť pritom slušní aj voči vodičom na cestách. Títo chodci radšej opatrne túto nebezpečnú ulicu obídu, veď možno to aktivistov prestane v krátkej dobe baviť a život sa dostane do normálu. A možno, výnimočne, zasiahne štát a urobí poriadok.
Napokon začnem aj ja chodiť cez priechod pre chodcov. Štatistiky ukazujú, že je to bezpečnejšie, hoci aj na priechode treba byť opatrný.
