Celý svet je prekvapený, že koncom februára Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. Nikto tomu nerozumie, dokonca tomu nerozumejú ani ľudia, ktorí ho osobne poznajú.
Hovorí sa, že labuť zaspieva svoju pieseň až vtedy, keď cíti svoj koniec. A vraj to nie je vôbec melodická pieseň, ale zúfalý škrek.
Nenápadný, zakomplexovaný, ale o to viac ambiciózny rodák z Petrohradu neváhal nosiť tašku svojmu politickému idolu a primátorovi mesta, len aby sa dostal bližšie k veľkej politike. Malý podlý špiceľ, roky pôsobiaci v Nemecku, votrel sa do pozornosti Jeľcina, aby sa mohol v demokratických voľbách uchádzať o pozíciu prezidenta. Popularitu získal, vraví sa v kuloároch, narafičením teroristického útoku na civilné obyvateľstvo Ruska Čečenskými separatistami. Včas, aby sa postavil, sťa záchranca Ruského národa a kruto pomstil mŕtvych občanov. Národ jasal a Putin sa tešil z novej funkcie. Teraz, ako Prezident Ruskej federácie, sa už nebude musieť ponižovať pred mocnejšími, pretože on je najmocnejší. No stala sa chyba a v NATO mu ukázali dvere a Európa oň záujem nemala. Ako každý malý človek s mocou, aj on začal spriadať pomstu.
Putin napadol Ukrajinu, čomu predtým nikto neveril. Nie preto, že by považovali Putina za citlivú ľudskú bytosť, ale preto, že neexistovala žiadna politická ani ekonomická kalkulácia, ktorá by dávala priaznivý výsledok v prospech Ruska. Skrátene, táto vojna je hotový nezmysel. Z hľadiska Rusov, z hľadiska ich spojencov a aj z hľadiska ostatného sveta. Prečo ju teda začal?
Putin, tento vodca národa, ktorý vyhral Veľkú vlasteneckú vojnu a ktorému celý svet môže vďačiť za porážku fašizmu vie, že jeho koniec sa blíži a vadí mu, že sa nestihne zapísať do učebníc histórie ani len pre základné školy. Tento mimoriadne schopný špiceľ vyhral čiastočne demokratické voľby a počas nasledujúcich dvadsiatich rokov dokázal vybudovať mocné Ruské Impérium, najväčšiu armádu miliardárov a najsilnejšiu vojenskú mocnosť na svete. Táto bezkonkurenčná hlava pomazaná, panujúca najrozsiahlejšiemu štátu sveta, tento Putin si predsa zaslúži mať pomník kdekoľvek na svete. Ale nikto mu ho nestavia!
Veľký Ruský národ, ktorý má stále mentalitu obyvateľa zemľanky, vyzdobenej svätými ikonami a zlatými soškami, s jamou za stromom namiesto toalety a to len preto, že sa mu jednoducho nechce stavať murované domy. Tento hrdý národ si chodí nakradnúť televízory, vypínače či dokonca kozmetiku do susedných krajín, keď im to umožní ich najvyšší a najobľúbenejší vodca občasným vyhlásením vojny susedným krajinám. "Hor sa kradnúť a znásilňovať! Užite si, chlapci, nech aj vy máte niečo zo svojho mizerného života. Vás okrádajú vaši oligarchovia, tak aj vy si niečo uchmatnite". Tak tento veľký Ruský národ chodí k volebným urnám s vymetenou a dokonale dezinfikovanou hlavou, zbavenou neoficiálnych myšlienok, voliť toho, kto mu je ponúkaný štátnou propagandou ako najlepšia alternatíva. Všetci ostatní oponenti sú predsa len zločinci. Veď z akého iného dôvodu by boli do jedného pozatváraní v base? Ak by boli nevinní, nesedeli by, to dá rozum.
Nie som zástancom kolektívnej viny. Aj keď sa šablóny a zovšeobecnené charakteristiky používajú vo všetkých sférach spoločenského života ( od osobných pohovorov u zamestnávateľa až po rasiz... akýkoľvek typ selekcie ľudí ). Rusi sú Rusi. Je to národná mentalita, nie osobnostná charakteristika. Nemyslím si, že tento názor je správny. Ale... Úprimne, neviem, čo na svete by dokázalo prepláchnuť to intelektuálne vákuum spôsobené štvavou propagandou celej populácii Ruskej Federácie. Veď už aj dlhoročný diplomat Lavrov je tak zblbnutý putinovskou propagandou, že Hitlera vyhlásil za žida. Asi aj preto ho na chvíľu stiahli z verejného života.
Ale nedá sa povedať, že prístup ruského občana je nepochopiteľný. Zažili sme to všetci tí, čo v dospelom veku mali skúsenosť s komunistickou propagandou a systémom špicľov a udavačov za Československa. Chápem prečo bola 90 percentná účasť na voľbách a z toho 99 percent volilo kandidátov Národného frontu. A zažili sme aj ten prerod "mlčiacej väčšiny" po revolúcii spred tridsiatich dvoch rokov. Zažili to aj predvojnové generácie v Nemecku a Taliansku. Ak sa Rusom podarí podobný mentálny skok, aký sa podaril v bývalých krajinách RVHP a Varšavskej zmluvy, je nádej, že svet sa stane krajším.
Putinovský fašizmus sa nedá poraziť tak, ako ten Hitlerov. Na Kremli nikto nechce vešať vlajku NATO. Rusi by jednoducho mali prestať voliť diktátorov a ctiť si demokratické inštitúty, ktoré sa aj my dodnes učíme uplatňovať a občas sa nám to aj podarí. Mali by sa začať usilovať budovať si svoj vlastný blahobyt namiesto toho aby ho závideli Západu. No povedzte to niekomu, kto nedovidí za dvere svojej pohodlnej mentálnej zemľanky.
Putin už pozná konce Bin Ládina, Husajna, Ceaușescua a podľa toho sa už aj zariadil. Nenájde sa nikto, kto by ho zabil. Ostáva už len jediný koniec tejto patálie, že labuť svoju pieseň dospieva.
Inak, ako akt osobného Putinovho zúfalstva, si túto vojnu neviem vysvetliť. Ruskí voliči mu dali moc, ruskí voliči by mali vedieť, že občianska zodpovednosť nie je len fráza. Preto vítam sankcie aj voči nim. Hoci nám hrozí, že neďaleko budeme mať 140 miliónovú Severnú Kóreu, vyzbrojenú atómovými zbraňami.
Len ma mrzí, že Nemec a Francúz dohadujú s Rusom podmienky mieru s Ukrajinou bez Ukrajinca. Niečo mi to pripomína udalosti spred asi 80 rokov.
