Dva roky po odchode z miesta ústavného činiteľa ho strážili nepretržite vrátane preplácania auta. Na účet štátu. Vraj pre nespočetné vyhrážky smrťou. Tomu istému Ficovi, za ktorého vlády zavraždili novinára a jeho snúbenicu. Bez ochranky. Hoci aj jemu sa vyhrážali. Dokonca ho sledovali a údaje o sledovaní sprostredkovane odovzdávali ich vrahom. Aj štátni zamestnanci. A zločinci pod ochranou štátu.
Vyhrážali sa aj prokurátorom, aj advokátom sa vyhrážali. Reálne osoby so skutočnými úmyslami zabiť. Teraz sedia. A Fico sa stále bojí. Žeby vedel viac a nie všetci sedia? Ten istý Fico, ktorý teraz nosí namiesto rúška ochranu, ktorá filtruje vdychovaný vzduch a vydychovaný nechá voľne rozptyľovať do okolia.
Nosím rúško, chránim teba. Nosím filter, chránim seba.
To, kto Fico je, vieme všetci. Netreba to stále opakovať. Ten, pre koho je Fico najdôležitejší, je sám Fico. Pre investorov bol tiež dôležitý. Ale pre nich je teraz dôležitejší Matovič. Fico pre nich stráca hodnotu tak rýchlo, ako padajú kurzy akcií na svetových burzách. Pod vplyvom pandemickej korona paniky. Či je ochranka pre Fica pocit istoty života, to pochybujem. Pre Fica je to pocit dôležitosti, autority, moci. Aj preto ho najviac zaujíma VIP parkovacie miesto v garáži národnej rady. Neprajem mu nič zlé. Vyzerá to tak, že má strach. Ale neverím, že ho má.
Prehnaná citlivosť voči sebe a bezstarostný vzťah k svojmu okoliu charakterizujú osobnosť, ktorá vyhnala Fica do politiky a na stoličku predsedu strany, predsedu vlády a našťastie nestačila na predsedu ústavného súdu alebo nebodaj prezidenta. Neskromné ciele.
Teraz však už nikoho nezaujíma. Aj horúce hlavy vychladli. Kto by ho už teraz chcel ohroziť. Možno tak postaršia, prepytujem liberálna pani so syndrómom nahnevaného dôchodcu by ho možno mohla pred obchodom stĺcť dáždnikom. Medzi deviatou a dvanástou, v čase vyhradenom pre dôchodcov nad 65. Ale liberálna pani by to nespravila. Nestálo by jej to za to. Dáždnik sa jej ešte môže zísť.
