Dary od Moctezumu, odcudzené na podnet kaplána Benita Martína, vzbudili v Seville senzáciu. Kráľ Carlos I. si ich vyžiadal, sotva sa o nich dopočul. Fakt, že niekoľko z nich si Fonseca, biskup z Burgosu, privlastnil, Velázquezovej klike veľmi nepomohol. K jeho naliehaniu, aby bol Cortés vyhlásený za štvanca, kráľ zostal hluchý. Konečný verdikt však odložil na neskôr.
Keď teda 20. 5. 1520 panovník vyplával do Nemecka, Cortésovi priatelia si mohli pogratulovať. V tom čase sa však proti kráľovi vzbúrila Kastília a Juan Rodríguez de Fonseca zostal osobou s ďalekosiahlym vplyvom. To isté platilo o jeho bratovi, vysokom armádnom funkcionárovi. Za týchto okolností nebolo ťažké hodiť Cortésa do jedného vreca s Kastílčanmi.
Vzhľadom na kráľovu vyčkávaciu taktiku sa biskup z Burgosu zaiste horlivo modlil za úspech Narváezovej trestnej výpravy, ktorú Cortés 27. 5. zmaril triumfom na bojovom poli. Tým však smrteľne ohrozil svoju pozíciu v Tenochtitlane.
Počas jeho neprítomnosti Pedro de Alvarado y Contreras vyprovokoval v Tenochtitlane povstanie proti Španielom a bábke v ich zajatí, Moctezumovi, ktorý 30. júna zomrel za záhadných okolností. Nasledujúca noc, La Noche Triste, stála conquistadorov mnoho sĺz. Cortés porazil Velázqueza, ale stratil impérium.
Počas jesene 1520 zorganizoval jeho dobytie a skoncipoval druhý z piatich listov Carlosovi Prvému, v ktorom sa obratne vyvliekol z viny za stratu Tenochtitlanu. Zložiac mu poklonu prislúchajúcu najmocnejšiemu panovníkovi sveta, opísal získanie Aztéckej ríše ako akt Moctezumovej donácie a dobrovoľného prijatia Carlosovej zvrchovanosti.
Keď zvesti o Narváezovej porážke dorazili do Španielska, Fonseca presvedčil Carlosovho miestodržiteľa v Nemecku, Adriána z Utrechtu, aby uviedol do funkcie kráľovského tajomníka pre správu Mexika. Voľba padla na Cristóbala de Tapia, kráľovského inšpektora Hispanioly (Haiti).
Ten sa o svojom povýšení dozvedel v apríli 1521, keď kastílski Comuneros utrpeli porážku pri Villalare. Čím skôr mal vyplávať do Mexika, zatknúť Cortésa a dopraviť ho do Španielska v reťaziach.
Stretnutie s kráľovým vyslancom by pre Cortésa znamenalo zrieknutie sa Mexika. So štedrým úplatkom preto k Tapiovi vyslal františkána Pedra de Melgarejo. Vzápätí zorganizoval audienciu, na ktorej podľa komplikovaného kastílskeho dvorského ceremoniálu Tapiovi vzdali hold predstavitelia jednotlivých obcí Nového Španielska. Krátko nato sa Cristóbal de Tapia vrátil na Hispaniolu.
