Stále nad niečím premýšľam. Automaticky. Moja myseľ si oddýchne len v spánku. Preto som k sebe v tomto smere štedrý.
V študentských kruhoch v Olomouci sa marihuane nedalo vyhnúť a ja som to rozhodne neskúšal. Najlepšie na mňa pôsobila v spojení s alkoholom (destilátmi).
Moje "štúdium" trvalo len jeden semester. Napriek všetkej zábave som sa nedokázal zbaviť pocitu zrady, ktorej som sa dopustil na svojom psovi tým, že som odišiel. Každý jedeň deň čakala na môj návrat. Keď som pobudol pár dní doma, bola často pri mne, v strehu.
Vášeň pre les, ktorú máme spoločnú, upevnila naše puto početnými zážitkami. A zrazu sa zdvihnem a vyparím. Nebolo to vôbec fér voči stelesnenej lojalite.
A tak som zasa tu, v Prešove. Tvorím, študujem a banujem za voňavým darom od matky prírody.
Vzhľadom na negatívne reakcie by som rád vysvetlil svoje dôvody napísať a publikovať tento článok.
Pokiaľ ide o jeho zmysel, spočíva v prostej otázke: Prečo je legalizácia marihuany takým problémom? Nedávam na ňu odpoveď, pretože stále tomuto javu, démonizácii marihuany a preventívnej obrane proti nej, nerozumiem. Najmä v krajine presiaknutej alkoholom mi vôbec nedáva zmysel.
Ďalším dôvodom je kniha Prezidentov kocúr od Gruzínca Gurama Odišariju v preklade pani Ivany Kupkovej. Experimentálnosť jednotlivých kapitol, venovaných pamiatke Michaila Temuroviča Bgažbu, ma primäla zaexperimentovať s formou môjho príspevku. Ak sa ním cítite znechutení, prosím, považujte to za moje zlyhanie, nie pani Kupkovej či pána Odišariju.
