Vo svojej podstate je to veľmi milé a hravé dievčatko.Má však jednu maličkú chyby. Kým jej rovesníci sa hrajú s hračkami, ona opravujepísomky podľa vzoru svojej starkej. Namiesto prebaľovania bábik, ťuká do klávesnice, behá pointernete a všetkých na okolo sa snaží presvedčiť o rýchlosti informácii.
Po vzore svojho otecka sa z nej už v piatich rokochstáva počítačový génius. Jej jedinou deckou záľubou je pozeranie rozprávok. Ajtáto činnosť má však jeden veľký háčik. Rozprávku si musí zásadne pustiť sama a spoločnosťjej musí robiť diaľkové ovládanie, ktoré pevne zviera vo svojej malej rúčke.
Nás dospelých však každý deň dokáže prekvapiť niečim úplnenovým. V stredu došla zo škôlky so sklopeným pohľadom a nahnevaná nacelý svet. Snažila som sa z nej vytiahnuť čo sa stalo. Po dlhom lámaní mi vysvetlila,že si s jedným chlapcom vymieňali názory stručne ručne. Keď som jejpoložila otázku prečo. Ona mi sucho s deckým výrazom v tvári odpovedalajednou vetou: „Lebo medveď na štyri je Bubu“. Zostala som zaskočená a nevedelasom reagovať. Ona sa zdvihla a odpochodovala do svojej izby.
Ja som sa dnes v práci stretla s podobnou situáciu.Taktiež mi bola položená otázka prečo. Ja v zúfalstve a stave úplnejbeznádeje som po jej vzore zdvihla hlavu a bez zábran som odpovedala: "Lebomedveď na štyri je Bubu“.
Môj kolega zostal bez slova stáť a nechápavým pohľadomžiadal vysvetlenie. Ja som sa však na nič nezmohla a tak ako ona odkráčalado svojej izby, ja som odkráčala do svojej kancelárie.
Tu som si uvedomila, že tak ako ja ovplyvňujem jej správanie,ona ovplyvňuje moje.
