Až na blogu som sa pod svoje články začala podpisovať a kritikusom si začala lepšie všímať. A popravde, aj sa ma tá kritika oveľa viacdotýka ako vtedy, keď som svoje meno pod článok neuvádzala. Ale až teraz midošlo, že niektorí kritizujú aj to čo sa skritizovať nedá. Mnohokrát nepravom ubližujú.
Zároveň uznávam, že niektorá kritika je na svojom mieste. S jednouveľmi ostrou kritikou som sa stretla hneď pri svojom druhom článku. Popravdetáto kritika má dostala a ja som bola odhodlaná s písaním skončiť.Nahovárala som si, že to bol zlý nápad a jednoducho, že nemá zmysel v tompokračovať.
V tomto období mi dal jednu veľmi dobru radu môjkamarát. Povedal mi, že si kritiku mám prečítať a zvážiť. Pokiaľ sa mi zdákritika opodstatnená mám si z nej zobrať ponaučenia a pokiaľ niektoneprávom kritizuje pousmiať sa ísť ďalej.
Mal pravdu. Píšem, pretože chcem a nie preto,že musím. Baví ma to a každú kritiku, ale i pochvalu si poctivo prečítam a prehodnotím.Mnohokrát si ju zoberiem k srdcu, ale veľakrát sa nad ňou pousmejem a pokračujemvo svojom písaní.
Naučila som sa, že kritikou sa nesmie dať človek strhnúť,ako som to spravila ja v predchádzajúcom článku, ale stačí sa iba pousmiaťa pokračovať v tom čo chcem ja a čo si myslím, že robím správne.
