Týmto dielom si režisér Robert Eggers splnil profesijný sen. Odjakživa ho fascinovala nemá klasika nemeckého expresionistu Friedricha Wilhelma Murnaua (nakrúcaného na Orave) Upír Nosferatu (1922), ktorá neoficiálne adaptovala román Brama Stokera, Dracula. Murnau nezískal autorské práva, tak bol nútený pozmeniť všetky mená postáv a pre istotu i lokalitu diania nočných hrôz. Hlavný predstaviteľ Max Schreck stvárnil vyziableho upíra pripomínajúceho viac krysu ako romantického princa, ako predzvesť morovej epidémie vo viktoriánskom Londýne.
V roku 1979 Murnauove dielo remakoval Werner Herzog, ktorý poctu nemej legende poňal po svojom. Jeho Nosferatu - Fantóm noci má výrazný autorský rukopis a na hereckej palube bravúrneho Bruna Ganza, krásnu Isabelle Adjani a titulnú postavu si strihol režisérov dvorný herec, Klaus Kinski. Vizuálne silne orientovaný režisér Eggers čerpal z oboch svojich predchodcov, dielu však vštepil vlastnú kreatívnu pečať.
V prvej polovici sa dej veľmi nelíši. Mladý právnik Thomas Hutter (Nicholas Hoult) je vyslaný do Transylvánie na zlovestný hrad grófa Orloka (Bill Skarsgård), dojednať kúpu nehnuteľnosti v nemeckom Wisburgu. Podpisom zmluvy sa však mladý Hutter vzdáva svojej milej Ellen (Lily-Rose Depp), na ktorú má v skutočnosti podlý gróf zálusk. Dielo vyniká svojou vizuálnou stránkou, ktorá diváka úplne opantá. Eggers si veľmi dáva záležať na verných dobových reáliách. Ľudové kostýmy či vycibrené dialekty len podčiarkujú režisérovu angažovanosť. Z Orlokovho hradu priam zacítite pach plesne či chladného betónu. Vynikajúcu prácu v tomto smere odviedol najmä kameraman Jarin Blaschke. Atmosféra je silne štylizovaná, takmer čiernobiela ako v pôvodnom nemeckom diele.
Bill Skarsgård poňal grófa Orloka značne odlišne ako jeho hereckí predchodcovia. Oveľa viac sa drží dobových podobizní, pripomína skôr kozáckeho bojovníka ako vyziableho potkana. Herecký chameleón navyše skvele pracuje s hlasom naháňajúcim hrôzu. Jeho stvárnenie upíra skutočne v dejinách kinematografie nemá obdoby. Lily-Rose Depp prispela najmä neopakovateľnými démonickými záchvatmi s jemnou dávkou erotiky. Hoci jej odovzdaný herecký prejav nemusí sadnúť každému, so Skarsgårdom tvoria veľmi pamätný filmový pár, čo vygraduje najmä v dychberúcom finále.
Novým prvkom je psychologické pozadie obsesívneho vzťahu Ellen s Orlockom. Z gotického hororu sa náhle stáva dramatický boj o vymanenie sa z okultného područia mocného upíra. Tejto časti filmu vládne expresívne podivínsky profesor Albin Eberhart Von Franz, ktorého s veľkou chuťou zahral baviaci sa Willem Dafoe. Ako solídna obdoba Van Helsinga si kradne scény pre seba. Na plátne sa nestratí ani hrozivými skutočnosťami frustrovaný lodník Harding v podaní Aarona Taylora-Johnsona. Jeho postupný údel hercovi veríte do poslednej hlásky.
Eggers sa v závere značne odlíšil od predošlých adaptácií románovej klasiky, čo mu naháňa body navyše. Toxický vzťah obskúrnych milencov, ktorých láska prekonala oceány času, zobrazil značne naturalistickým štýlom, čím si v konkurencii filmových spracovaní zabezpečil popredné miesto. Jeho Nosferatu bude v blízkej budúcnosti isto považovaný za modernú klasiku gotického hororu. Podobne ako diela, ktoré Eggersa primárne inšpirovali. Vytvoril vizuálne omamný svet ako sa to v 90-tych rokoch darilo Timovi Burtonovi. Jeho verzia upírskej lovestory možno neulahodí mase, no filmovým fajnšmekrom celkom určite.
Hodnotenie: 4,0/5
