Slovenské kinosály v januári ovládol film s národobuditeľským dejateľom #1. Zreteľ scenáristky a režisérky Mariany Čengel Solčanskej na nášho najvýznamnejšieho jazykotvorcu sa však neupriamil jednoznačným smerom. Solčanská do značnej miery vystavala film o Štúrovi z pohľadu Adely Ostrolúckej, no pozornosť diváka roztrúsila do prílišného počtu motívov, ktoré spolu neladia. Historické pozadie budovania národnej identity len jemne presakuje do deja zopár scénami z uhorského snemu či z povstaleckých bojísk.
Dramaturgicky súdržnejšie pôsobí ucelenejšia pasáž, ktorá sa venuje Adele. Šľachtičnú Ostrolúcku (Ivana Kološová) vykresľuje ako znudenú paničku podliehajúcu depresii, ktorá doposiaľ nenašla svoj zmysel života. Vo voľných chvíľach sa utápa v melancholickej hre na klavíri. Beethovenova Sonáta mesačného svitu zaznie v diele opakovane. Rozptýlenie hľadá na panstve svojho strýka Gustáva (Csongor Kassai). Jej duša pookreje až v momente, keď sa na panstve objaví seriózne pôsobiaci učenec Ľudevít Štúr (Lukáš Pelč). Jeho zanietenie pre samostatný slovenský národ v nej zapáli životnú iskru, ktorá prerastie v spaľujúcu lásku.
Adela sa rozhodne poskytnúť hrdému Ľudevítovi ubytovanie i príjem. Vzdelaný burič jej poskytuje súkromné hodiny filozofie. Prostredníctvom otcových konexí dostane zamilovaná Ostrolúcka Štúra až na uhorský snem. Ich láska však ostane nenaplnená. Ako chudobný učenec nemal pre dcéru šľachtica dostatočné veno, tak svoj život radšej upísal rýdzo slovenským záujmom.
Tragický charakter diela je prerývaný humornými výpadmi drzej slúžky Katiky (Jana Kvantiková), ktorá sa neštíti neustále komentovať Adelino životné bremä. Slúžkine sarkastické poznámky pôsobia nepatrične, akoby vystrihnuté z iného žánru. Tematicky si Mariana Čengel Solčanská zvolila veľmi vďačnú látku, avšak utopila ju v prílišných ambíciach potešiť široké spektrum divákov. Neuceleným dojmom pôsobí primárny vzťah milencov a nespokojní budú i milovníci histórie slovenského národa, ktorí vo výsledku dostanú len omrvinky z tvorby slovenského jazyka. Budovanie samostatnosti sa deje len kdesi na pozadí vzťahovej tragédie.
Pochváliť treba okázalú výpravu, dobové kostýmy i komplexnú prácu scénografov. Z vizuálneho hľadiska sa dívame na prvotriedne remeslo, ktorému zaslúžene svedčí veľké plátno. Na divákov v kinosálach dýcha precízne budovaná atmosféra 19. storočia. Vydarený kasting pôsobí neopozeraným dojmom. Lukáš Pelč akoby vypadol z podobizní Štúra, ktoré poznáme z učebníc dejepisu. Herec pre významnú rolu schudol takmer 30 kg. Neviem sa však zbaviť pocitu, že medzi ním a Ivanou Kološovou neprebehla dostatočná milenecká chémia.
Miestami film pripomína televíznu optiku bez hlbšieho dopadu na diváka. Neslané dialógy presvištia papierom a nedokážu doručiť potrebnú emóciu. Kiežby si Solčanská vybrala nešťastnú romancu ako dominantný dejový prvok a svoje nemalé režijno-scenáristické úsilie netrieštila na všetky bočné epizódy, ktoré vo výsledku pôsobia nedotiahnuto. Divák tak ostáva utopený v nevyužitých motívoch zo života buričského kodifikátora spisovnej slovenčiny. Trpký pocit premárnenej šance nezaženie ani vydarené finále z osudnej poľovačky. Pomyselnou čerešničkou je herecká účasť podnikateľa Igora Rattaja v úlohe lekára. Cameo zaslúžené finančnou podporou TMR.
Priemerný historický film Mariany Čengel Solčanskej tešiaci sa značnému diváckemu ohlasu však môže vzbudiť záujem o život velikána slovenského národa, čo môžeme označiť ako jednoznačný úspech diela. Ak však hľadáte kvalitnejšie spracovanie Štúrovho životného príbehu, zapátrajte medzi staršími slovenskými titulmi.
Hodnotenie: 3,0/5
