James Gunn, režisér komickej marvel trilógie Strážcovia Galaxie (2014-2023), druhého The Suicide squad (2021) či uchyteného DC seriálu Peacemaker (2022-2025), dostal prekvapivo za úlohu kompletne reštartovať potemnelý DCEU a predstaviť ho novej generácii divákov.
Prvotným sprievodcom resuscitovaného superhrdinského sveta je práve syn Kryptonu. Štýlom sa Gunn viac navrátil k farebnej palete komiksových políčok a vniesol doň určitú dávku naivity, ktorá bola typická pre príbehy hrdinských nadľudí v ich počiatkoch. Režisér sa s neľahkým zadaním popasoval so cťou. Odmietol otrocky dookola predstavovať Supermanov origin a miesto toho nás vrhol priamo do dejovej linky Bohov a monštier.
Scénu originálne natienil vysvetľujúcimi odstavcami, ako to bývalo vo filmoch bežné koncom minulého storočia. Muž z ocele je tri roky etablovaným ochrancom Metropolisu, Clark pracuje pre Daily Planet a randí s Lois, ktorá pozná jeho tajnú totožnosť. Lex Luthor neskrýva svoju sociopatickú nenávisť voči Supermanovi a je odhodlaný zbaviť sa ho, stoj čo stoj. Ak je toho na Kal Ela príliš, priletí mu na pomoc Justice gang vedený zľahka arogantným Green Lanternom (Nathan Fillion) s účesom za aký by sa nehanbili snáď iba Blbý a blbší.
Po projekcii sa však nemôžem zbaviť dojmu, že si toho Gunn vzal na prvý krát na plecia až príliš a nie všetky ambície sa mu podarilo režijne naplniť. Chcel nám predstaviť veľké množstvo postáv naraz, zaslúžili by si však poctivejšiu scenáristickú starostlivosť s príslušným priestorom. Neberiem celkom argument, že sme notoricky znalí zázemia charakterov z ich minulých filmových inkarnácií. Veľkú pozornosť Gunn venoval detailom, ktorými sa chcel odlíšiť od svojich režijných predchodcov. Predstavil nám majestátnu Pevnosť samoty, ktorú obsluhujú doposiaľ nevidení robotí pomocníci. Po jej chodbách sa preháňa azda najväčšia devíza filmu, nie celkom vychovaný, no o to sympatickejší pes Krypto.
Vidno, že Gunn Supermanov svet na výsosť uctieva, avšak ako celok pôsobí dielo nedovarene. Ako keby nám stále chýbal kus skladačky, bez ktorej nevidíme mozaiku v celej svojej kráse. Vzťahy medzi postavami trpia skratkovitosťou, čo je najviac cítiť medzi Lois a Clarkom. Je to škoda, pretože herecký pár má medzi sebou citeľnú chémiu. David Corenswet je po adorovaných hereckých predchodcoch solídnym nástupcom mimozemského dobrodinca v červenom plášti. Rachel Brosnahan je v úlohe britkej novinárky Lois Lane viac ako uveriteľná. K vrcholom filmu patrí ich vypointovaná potýčka v rámci novinárskeho interview.
Slušný priestor dostal Jimmy Olsen (Skyler Gisondo), ktorý bol v minulom vesmíre značne opomenutý. Kameňom úrazu je Lex Luthor, ktorého hrá snaživý Nicholas Hoult. Neustále zmienky o genialite arcilotra treba podložiť aspoň štipkou bravúrnosti plánu zneškodnenia hrdinu. My však vo filme dostaneme plán deravý sťa sito na špagety, zahrňujúci vreckový vesmír či protónovú rieku a podobné hlúposti. Nuž, tieto novodobé komiksové vody nie sú tak celkom pre mňa. Odtlačok Gunnovho vnímania komiksov mi v tomto prípade prišiel až rušivý, viď digitálne dieťa, podivný Metamorpho či naničhodný Ultraman bez masky.
Potenciál DC univerza je stále značný, no nie som si istý, že toto je zrovna cesta akou by sa mal vydať. Nehovoriac o celkovej bizarnosti nového Justice gangu. Detinskú baby Godzillu by som ešte prekusol, ale digitálne deštruktívne finále sa v skutku netrafilo do môjho vkusu. Oceňujem neprepálenú dĺžku, ktorá len jemne preletela nad dvomi hodinami.
Po rekordnej marketingovej kampani som čakal značne vyzretejší výsledok, uvidíme kadiaľ sa Gunn vyberie s komplexným superhrdinským svetom v blízkej budúcnosti. Osobne som bol väčším fanúšikom minulého uchopenia DC superhrdinov, kým štúdio nezačalo rúcať ich jednotlivé príbehové línie hlava-nehlava. Držím Jamesovi Gunnovi palce, aby jeho megalomanské filmové plány so Supermanovou ságou neskončili predčasne. U pohlavárov DC je totiž možné všetko.
Hodnotenie: 3,0/5
