Booktoková kráľovná Colleen Hoover si po young adult romancách aktuálne vyskúšala výlet do mysterióznych vôd erotického thrilleru. Ako inšpiráca pri jej najnovšom knižnom počine Verity jej poslúžili filmové klasiky ako Základný inštinkt, 9 a ½ týždňa či raná tvorba Briana De Palmu. Vražedné zvodkyne s mrazivou atmosférou zažívali na plátne svoje zlaté obdobie v 80-tkach a približne v polovici 90-tych rokov prišiel náhly útrum. Šteklivý žáner pochovala upadajúca kvalita scenárov odzrkadľujúca vyčerpanosť autorov, akým bol legendárny Joe Eszterhaz, ktorý mal na spisovateľskom konte okrem rozkročenej Sharon Stone aj vyhlásený prepadák z prostredia tanečníc v Las Vegas, Showgirls (1995). Svoju úlohu zohrala aj neochota ženských predstaviteliek ostať zaškatuľkované ako prvoplánový objekt sexuálnej túžby. Niektorým herecký únik z vyzlečených polôh prospel a dotiahli to až na Oscara, ako spomínaná Sharon či Kim Basinger.
Pikantérie pre dospelých začali v mainstreame pred dekádou znovu ožívať najmä vďaka knižnému bestselleru s príchuťou BDSM tajomna. Sfilmovaných 50 odtieňov sivej zároveň katapultoval medzi hviezdy prvej veľkosti aj mladučkú Dakotu Johnson. Na jej sexepíle zraniteľnej lane stavia aj novinka Verity, ktorú produkujúca Colleen Hoover režijne zverila nie veľmi zaujímavému Michaelovi Showalterovi. Problém filmu, ktorý stavia najmä na vizuálnej atmosfére, nie je v No Name režisérovi. Hoover nie je Eszherhas, ktorého superskillom bolo vytvorenie sofistikovaného vzrušenia hoc aj s obstarožnou knihovníčkou v oddelení beletrie obecnej knižnice a Showalter vonkoncom nie je Brian De Palma kráčajúci v atmosférických šľapajách majstra napätia Alfreda Hitchcocka. Slabá stránka je skrátka príbeh. Plot vyzeral sľubne.
Začínajúca autorka neznámych kriminálok Lowen Ashleigh (Dakota Johnson) prijme ponuku dokončiť knižnú sériu slávnej autorky bestsellerov Verity Crawford (Anne Hathaway). Tá sa po vážnej nehode zotavuje v úplnej izolácii vo svojom odľahlom sídle niekde pri jazere a vydavateľstvo zúfalo potrebuje nadanú ghostwriterku. Lowen sa na žiadosť Veritinho muža Jeremyho (Josh Hartnett) nasťahuje do zlovestného sídla, aby nasala z identity kriminálnej mastermind pred dokončením jej diela čo najviac. Pri podrobnom prechádzaní Veritiných autobiografických zápiskov sa mladá spisovateľka stráca v spleti zvrátených kontroverzií súvisiacich s jej manželom Jeremym. Odlíšiť hranicu reality a fikcie začína byť nad jej sily.
Presne ako v prípade autorky, ktorá si s pomerne zaujímavou témou nevie dať v konklúzii celkom rady. Kiež by tento nástrel získal schopnejší storyteller. Dielo slušne pracuje s budovaním tajomna, čomu veľmi výrazne napomáha interesantné sídlo plné unikátnych zákutí, chodieb a priestorových riešení ako stvorených na vražedné rozjímanie. Avšak najmä v druhej polovici Verity ukazuje ako veľmi len kĺzala po povrchu a vo výsledku vlastne nemá čím šokovať. Bohužiaľ väčšinu času prešľapuje na mieste. Zdesený som bol azda len neschopnosťou tvorcov zaťať viac do živého. Pritom dielo pracuje s čoraz aktuálnejšou témou popôrodnej depresie, odbije ju však príliš laxným spôsobom. Palec hore aspoň za otvorenie témy.
Od Dakotiných 50tich odtieňov sa v lacnej románovosti ani veľmi nelíši. Veľkolepé odhalenie, ktoré malo divákom či vlastne pôvodne čitateľom vyraziť poistky, je za mňa až príliš priehľadné. Možno som po šikovnom prome ako neznalec predlohy čakal niečo iné. Zrovnávanie s veľdielami erotického thrilleru je v prípade Verity dosť scestné. Svojím vyznením má bližšie k domácim Evitovkám šmyknutým s krimi zápletkou, ako s hociktorým filmom spomenutým v úvode. Po týždni si z nej budete pamätať okrem Dakoty v červených šatách a šikmej strechy pripomínajúci coven starých čarodejníc pramálo.
Relatívny komerčný úspech Verity tak stojí na atraktívnosti hlavných predstaviteľov. Josh Hartnett na prahu 50ky plní rolu atraktívneho charmera na výbornú. Dakota cerí zúbky spomedzi pier presne ako kontrakt káže a výkon, ktorý film ako-tak odlíši od totálne bezduchej červenej knižnice podala neprekvapivo Anne Hathaway. Tiež má doma zlatú sošku plešivca. Titulnú úlohu Verity Crawford si viditeľne užíva a podáva uveriteľný part úspešnej autorky trpiacej nedostatkom popôrodnej pozornosti. Manželstvo s príchodom detí odkrýva temné zákutia, ktoré možno pociťujú viaceré matky. Kiež by bola Verity viac skúmala túto rovinu príbehu ako balenie ženáča v limuzíne. Btw, moment ktorý ma rozosmial nahlas.
Vo finále Verity s húfne porovnávanou Pomocníčkou (2025) prehráva na body. Je výrazne plochejšou štúdiou nešťastnej ženskej duše, hoci s vrcholne atraktívnym hereckým trojuholníkom. Dva prsty dole za označenie filmu ako erotického thrilleru. Thrill možno aj dorazil, ale erotika vyzerá skutočne inak ako minúta Dakoty vo vani.
Hodnotenie: 5 šedivých odtieňov z 10
