Rozlúčka so sebou
Keď dietky odtrhnú kvietky, a ty im po pazúroch nedáš,
keď pletky sú cez deň všetkým a spánku v noci nemáš,
keď máš chuť na pivo a dať si ho nedáš,
keď ju miluješ, no sám sa v kruhu motáš,
keď už síl ti ubúda,
vrások pár pribúda,
keď si starší, ako si,
keď zabúdaš už kto si,
do jamy sa ukladaj,
tam sa tíško rozkladaj.
25.5.09
Zvonček
Keď z ničoho nič začuješ zvoniť zvonček, premýšľaš, čo to asi je?
Vstaneš.
Zvonček zvoní.
Dvíhaš telefón.
Je hluchý.
Stále to zvoní.
Tak kráčaš ku dverám,
otváraš ich
a za nimi
nikto.
Stále to cinká.
Prevraciaš celý byt hore nohami, no zvonec nenachádzaš.
Otváraš komoru, tam myši.
Obzeráš myši z každej strany, obraciaš ich v prstoch,
roztváraš zozadu, hľadíš do ich útrob,
no oni nezvonia, iba pískajú
* * *
Už druhý deň neúspešne hľadáš zdroj toho hrozného zvuku.
Vytrhal si parkety, crrrrrn...
rozmlátil steny, crn crn...
vybúral zárubne, cink cink...
presondoval potrubia, ...
zmlátil susedku, bim bam bom...
no zvonček si stále zvoní.
Hľadíš na tú spúšť vôkol seba.
Po zemi sa povaľujú kusy rozbitého nábytku.
Ustatý ulíhaš na prelomenú posteľ.
Nejaké prapodivné nutkanie ťa nabáda šmátrať rukou pod pelech.
Fľaša vodky!
Prázdna.
A ďalšia!
Vyťahuješ do dna vychľastané fľaše z pod postele ako králiky z klobúka.
A zrazu ti je všetko jasné.
Mráz
Udreli mrazy
maľujú kvety na okná,
odlievajú kaluže do skla
A ľudia sa kĺzajú
padajú a zraňujú sa
niekedy nechtiac
no väčšinou naschvál.
Udreli mrazy
V našich srdciach.
Nový život
Juríček mal príjemný život. Celé svoje mladé roky iba pil, chlastal a slopal a o nič iné sa nestaral.
„Tak toto teda nie!“ zrúkla naň jedného dňa mať „Takýto život viesť nebudeš! Hybaj na pílu, robotu pýtať, inak, prac sa z domu!“
„Zajtra, mati, dnes nie, zle mi je.“
Ale mati ani počuť. Schytila Juríčka za uši a vyhodila ho oknom do hnoja.
Čo mal neborký Juríček robiť, vydal sa teda na pílu.
„Majster! Roboty pre mňa sa nenájde?“ zahučal Juríček hneť vo dverách na majstra, ktorý sa dlávil tlačenkou s cibuľou a zapíjal vínom v malej majstrovskej búdke.
„Marš oplan!“ odsekol majster s plnou hubou. „Prihlás sa zajtra, až otriezveš. Zajtra o deviatej ti poviem, aké veci ti načim, inak sa mi tu neukazuj, ty pahliak ožratý!“ a vysotil neboráka z búdky von.
Juríček sa zapotácal. „Majster, nože, a nepožičali by ste mi päťdesiatku? Statočne odrobím“
„Zabiť ťa?!“ -nasral sa majster- „Chudák tvoja mater. Na a zajtra sa mi o deviatej hlás!“ – hodil majster peniaz na zem. „Ale až z teba bude cítiť špiritus, kosti ti dolámem“
Juríček skrčil bankovku, vsunul do treniek a majstrovi sa poklonil.
Na píle si akurát nejaký opitý kokot odrezal obe nohy. Ostatní chlapi sa mu smejú a malý nosatý starec rozlieva denaturák, po tom, čo sa šmykol na polienku.
Ale Juríček na to nedbal a zamieril si to rovno do konzumu, kde dostal pollitrovku samohonu. Že neni čo jesť, nevadí, no peňazí už niet. K večeru zdolal fľašu a zaspal na sene v poli za dedinou.
Tak vám začal Juríček nový život.
22.1.08
