Je to neuveriteľné a nepochopiteľné a najhoršie je na tom to, že to je skrátka tak. Človek s tým nič nespraví. Sem tam od niekoho iba započuje, že čas rany zahojí, ale to v tejto chvíli je všetko len nie útecha. Zostáva iba to prázdne miesto a bezmocnosť.
Ja som v nedeľu ako veľa ľudí stratil blízkeho človeka a tento fakt si už so sebou ponesiem. To skrátka tak je. Voči tomuto faktu som bezbranný, bezmocný. Ale zároveň s touto bezmocnosťou cítim obrovské odhodlanie spraviť všetko preto, aby sa podobné nešťastie už neopakovalo. Kamaráta mi to už nevráti, ale je to to najmenej, čo pre neho a jeho rodinu môžem spraviť.
Železničné priecestie v Malackách už stálo veľmi veľa životov. Samozrejme, že za to môže aj ľudská hlúposť a nezodpovednosť, ale na to, že toto priecestie patrí k jedným z najfrekventovanejších iba svetelná a zvuková signalizácia absolútne nestačí. Dôkazom toho sú skoro každoročné nehody a smrteľné úrazy.
Nechcem nikoho obviňovať, hľadať vinníka a zodpovené osoby. Chcem iba, aby sa toto už neopakovalo. Chcem, aby už nikto na tomto priecestí zbytočne nestratil blízkeho. Preto Vás všetkých chcem poprosiť o pomoc.
Železnice…
Políciu…
Mesto Malacky…
Kohokoľvek, kto by vedel pomôcť s týmto tragickým priecestím. Prosím vyriešme to.
Budem vďačný za každú maličkost.
Marek (zilavy.marek@gmail.com)
