Pri tom všetkom, čo sa dnes u nás deje je logické, že sa spomína na osemdesiaty deviaty. Dokonca sa robí viac ako spomína, porovnáva sa. Samozrejme, že porovnávať môžu hlavne tí, ktorí stáli v osemdesiatom deviatom na námestiach a štrngali kľúčami. Situácia je o to zaujímavejšia, lebo väčšina ľudí, ktorí sa momentálne pochodujú ulicami, boli v osemdesiatom deviatom iba deti, alebo dokonca ešte neboli na svete. Ja osobne som mal 7 rokov. Pamätám si zábery z televízie, štrnganie a to, že nám chvílu v školách trvalo kým sme si zvykli hovoriť pani učiteľky a nie súdružky učiteľky.
Revolúciu sme vyhrali, zavládla demokracia a hlavne sloboda. Tlak a opresia opadla a my sme si mohli začať hovoriť, čo chceme. Veľký a spoločný nepriateľ bol porazený a čakali nás lepšie zajtrajšky. Hej a ešte sme si sľúbili lásku. Toto celé sme zvládli nežnosťou, pozitívnym prístupom a ešte pozitívnejšími emóciami. Krása…
Čo sa deje teraz? Na protestoch sa objavujú divní ľudia s ešte divnejšími anonymnými maskami. Nebezpeční hackeri napádajú vládne stránky. Protesty sa organizujú cez internet. V organizačnom tíme protestov je pluralita názorov. Požiadavky sú nezrozumiteľné, až naivné. Chýba jasný cieľ. Ozývajú sa veci ako zmena systému, priama demokracia. Protesty začínajú využívať rôzne násilnícke skupiny k potyčkám s políciou. Veru s osemdesiatym deviatym sa to nedá ani porovnať.
Ja mám veľmi silný dojem, že tomu, čo sa práve deje, generácia protestov osemdesiateho deviateho skrátka nerozumie. Neviem, či to je naozaj tak iné a nezrozumiteľné, alebo rozumieť nechcú. Často ma zaráža ich až odmietavý postoj. Samozrejme, že protesty dnes prebiehajú ináč. Doba sa zmenila, my sme sa zmenili, a hlavne celá situácia je neporovnateľná s osemdesiatym deviatym.
Vtedy sme mali jasne definovaného nepriateľa, ktorí nás všetkých spojil. Mali sme jasne definovaný cieľ, čo bolo odstránenie tohoto nepriateľa. Boli jasne definované riziká a nebezpečenstvá. Vedelo sa presne, začo sa bojuje. Sloboda… Cieľ mohol byť na dosah zo dňa na deň. Jednoducho buď na Slovensku vládli komunisti, alebo nie. Áno alebo nie. Jednoduchá overiteľnosť úspešnosti snaženia všetkých občanov.
Áno, aj dnes máme niečo ako nepriateľa. Gorily. Nenažraných a skorumpovaných politikov. Spomínajú sa hlavne tí zo spisu, ale v podstate ide o všetky politické špičky. Či už bývalých boxérov, alebo čestných generálov slovenských protimaďarských tankových brigád. Zrazu je nepriateľ všade. Ako za komunizmu. Ďalej sú tu finančné skupiny, ktoré naozaj ťahajú za nitky. Sú v pozadí, skoro až neviditeľné. Ich siete siahajú skoro všade. Od nemocníc až po médiá. Dotýkajú sa toľkých častí nášho každodenného života, že to je až desivé. Nakoniec tu máme naše krásne médiá a spravodajstvo, ktoré nás poctivo masíruje od rána do večera. Pri pohľade na celú túto stavbu sa zrazu gorily strácajú v hmle, lebo je presne vidieť ako sú len bábkami, respektíve maňuškami, ktoré si navliekol niekto presne cez ten konkrétny a citlivý telesný otvor. Skutočný dôvod všetkých problémov ako keby uhýbal pred pohľadom, neustále sa strácal.
Tu je podľa mňa najväčší rozdiel medzi osemdesiatym deviatym a dneškom. Vtedy bolo jednoduché ukázať na nepriateľa a jasne ho identifikovať. Bol tu ľud a boli tu komunisti. Dnes je nepriateľ všade a nikde. Viníme určité tváre, ale tie su iba maskami. Samozrejme napriek tomu, masky nemasky, musia niesť zodpovednosť. Nepriateľ sa decentralizoval. Je ako systém chapadiel. Jedno sa usekne, narastú dve. Keď v osemdesiatom deviatom sme bojovali s medveďom, dnes sa bijeme s chobotnicou, repektíve s nezmarom. Medveďa zaženete ohňom, o to jednoduchšie, keď je sám na ústupe. Ale nezmar? Nestačí mu urezať chapadlo, narastie druhé. Možno tomuto generácia osemdesiateho deviateho nerozumie. Dokáže spozorovať iba medveďou a pre nezmary nemá cit.
Nemáme presný recept ako tohoto nezmara zničiť, ale vieme jedno. Nepôjde to iba priamym útokom. Useknúť určité chapadlá je samozrejme dobrý začiatok. Ale on sa zregeneruje a bude prospievať ďalej. Musíme zmeniť prostredie tak, aby sa tu nedokázal uživiť. To je to volanie po zmene systému. Žiadna obrovská revolúcia, či nebodaj návrat komunizmu, alebo socializmu. Nebojte sa, revolucionári osemdesiateho deviateho. My chceme iba posunuť ďalej to, čo ste vy začali. Samozrejme potrebujeme vašu pomoc a skúsenosti. Nezmar žije v životoch nás všetkých a iba spoločne dokážeme veci pohnúť tak, aby už nebolo pre neho možné ďalej na Slovensku existovať. Správne skombinujme malé krôčky so skokami. Postupne, naraz, ale hlavne spoločne.
Prosím skúsme si porozumieť. Všetkým nám ide o tú istú vec. Či už sme víly, sociológovia, básnici, mediátori, staré mamy, alebo obrovia.
