V jedno popoludnie som sa vracal z interview a chcel som využiť aj služby železníc, nielen autobusovú dopravu. Nech dokážem porovnať. Lístok som si kupoval v automate. Vybral som si cieľovú stanicu, 1 celý lístok. Ostáva už len zaplatiť. Cena: 1,50 eur. V duchu som sa pousmial-smiešna cena...
Môj úsmev ma prešiel po tom, keď som zistil, že v peňaženke mám len 1 euro a nejaké centy. Samozrejme, vždy so sebou nosím aj 50 eur rezervu. Tak som sa s nevôľou rozhodol, že ju použijem. No ale ako som neskôr zistil, automat na vydávanie lístkov bral všetky mince a bankovky- no najviac 20-eurovku. Nebol by to problém, keby sa 50-ka dala niekde rozmeniť. Lenže ja som sa nachádzal úplne mimo obchodných centier alebo kioskov-asi 4 hodiny chôdze domov. Už som rozmýšľal, ako "obísť systém", no nič mi nenapadlo. Bez lístka vás totiž "závora" nepustí ďalej...
V tom sa zjavila jedna milá pani v stredných rokoch. Dali sme sa do reči, cestovala rovnakým smerom ako ja. Vysvetlil som jej svoju situáciu. Tak som ju poprosil, či by mi nemohla rozmeniť päťdesiatku. Ona zas nemala bankovky...pomyslím si, dnes mám ale šťastie. Zrazu mi hovorí: "that's for you", podávajúc mi do ruky 2-eurovú mincu. Zo slušnosti som taktne odmietol, no ona trvala na tom, aby som si ju vzal. Dobre teda, veľmi úprimne som sa jej poďakoval a hlavou mi preblesklo: "môže sa to stať na Slovensku?"
Dnes som mal ale šťastie :)
