Narážam na vyjadrenia a snahy členov našej vládnej garnitúry, opätovne otvoriť druhý dôchodkový pilier, zatiaľ sa však nehovorí o konkrétnej dĺžke otvorenia. Z jednej strany prichádzajú návrhy na otvorenie na dobu pol roka, z druhej zas natrvalo, čo aj samotní predstavitelia ADSS (Asociácie dôchodkových správcovských spoločností), a nielen oni, považujú za menšie zlo, nakoľko neustálym otváraním a zatváraním systému dochádza k jeho značnej nestabilite, ktorá rozhodne neprispieva k naplneniu účelu, pre ktorý bol systém ako základný kameň dôchodkovej reformy zavedený.
Zdá sa, že finančná (niekde už aj hospodárska) kríza nahráva premiérovi (a jeho ideológii) do kariet, keď hovorí o znehodnocovaní úspor v druhom pilieri. Je to však úplne krátkozraké tvrdenie z toho hľadiska, že sporenie na dôchodok má dlhodobý charakter, teda je otázkou viacerých desaťročí. Počas tohto obdobia sa vystrieda mnoho ekonomických cyklov-konjunktúry aj recesie-počas ktorých akcie raz klesajú a raz padajú. Tieto výkyvy sú prirodzenou súčasťou finančných trhov, no napriek tomu akcie dlhodobo vykazujú rastovú tendenciu. Dôchodkové fondy na Slovensku sú pod dohľadom Národnej Banky Slovenska. Je to najdôležitejšia inštitúcia krajiny, ktorá dohliada najmä na finančnú stabilitu. Ostatné funkcie snáď nemusím zdôrazňovať.
Podľa nespočetných štatistík, ukazovateľov výnosnosti akciových fondov a ekonomických indexov je nutné povedať, že po „párročnom“ páde resp. poklese hodnoty akcií v období recesie sa tieto vždy vrátia na pôvodnú, ba neraz aj vyššiu hodnotu, akú mali pred pádom do recesie. Čiže človek by musel mať fakt veľkú smolu, aby jeho peniaze zainvestovali tak, aby prerobil. Len pre ilustráciu: My sme už na Slovensku mali podobný penzijný systém, a to v období 1. polovice 20. storočia za ČSR. Súkromné účty boli také bezpečné, že prežili dokonca aj druhú svetovú vojnu, a to bez strát. Jediné, čo neprežili, bolo znárodnenie komunistami v roku 1950.
Relevantné zdroje uvádzajú, že DSS-ky investujú do rizikového kapitálu (… ktorý „pomáha“ finančnej kríze...) len 0,6% (!) celkových vložených finančných prostriedkov z účtov sporiteľov. (Z celkových 62 mld Sk v 2. pilieri „len“ 520 mil. bolo zainvestovaných do rizikového kapitálu. ) Zvyšok „ide“ do bezpečných, garantovaných a kontrolovaných akcií. Mimochodom, je zákonom určené, kam sa majú peniaze investovať. Teda skutočne nie je namieste tvrdenie pána premiéra a jeho koaličných partnerov, že druhý pilier je „cestou do záhuby“. Druhý pilier v rôznych podobách funguje bez problémov v drvivej väčšine členských státov EÚ. Len aby nezačali krachovať banky... Ale to je už predmetom inej témy.
Neviem, ako máme premiérovi vysvetliť, že DSS-ky tu nie sú preto, aby sa nažrali a šli ďalej na východ... Namiesto toho by si mal racionálne „ekonomicky-logicky“ uvedomiť (to chcem od neho asi priveľa) aj problém demografickej krízy, ktorá nám (a celému vyspelému Západu) už pomaly klope na dvere. Ako zabezpečiť primerané príjmy pre budúce generácie dôchodcov, keď neustále klesá počet prispievateľov do priebežného systému a narastá počet seniorov?
Existujú viaceré alternatívy: 1. zvýšiť odvody do priebežného systému, resp. rozložiť poistné riziko medzi viacerých zarábajúcich
2. zvýšiť vek odchodu do dôchodku (podľa mňa najschodnejšia forma)
3. znížiť reálne dôchodky
4. zvýšiť pôrodnosť (nepriama forma)
5. postupný prechod k sporeniu LEN na súkromných účtoch (otázka aj vyše polstoročia) s vylúčením štátu (to však asi nijaká vláda nepripustí, aby nemala dosah na rozhodovanie o peniazoch občanov).
Ak sa na to pozrieme z politického hľadiska, treba zdôrazniť, že „životnosť“ politika sú len 4 roky. Len odvážne vlády, podobné minulým dvom, sú schopné prijať aj nepopulárne (avšak z dlhodobého hľadiska výhodné) riešenia. V Argentíne boli nedávno „znárodnené“ dôchodkové úspory občanov vo výške cca 29 (!) mld dolárov. Prezidentka C. F. Kirchnerová tvrdila, že išlo o nevyhnutný krok smerujúci k záchrane peňazí ľudí. Analytici a opozícia naopak avizujú, že ide len o zahmlievanie skutočnej pohnútky smerujúcej k naplneniu rozpočtovej diery v podobnej výške. By the way, v Argentíne bol (donedávna) uplatňovaný model dôchodkového sporenia len v podobe obdoby druhého piliera na Slovensku. Nepoznali tzv. priebežný systém-systém dôchodkových úspor spravovaných štátom, ako u nás.
11 miliárd Sk, s ktorými sa v návrhu budúcoročného slovenského rozpočtu ráta, ako keby už boli v kase, je postavených úplne na vode. Tých chudákov-150 tisíc „druhopilierových vystúpivčích“-s ktorými sa vopred počíta, mi je však trochu ľúto... ak sa skutočne nechajú zlanáriť červenou propagandou. Ich krvopotne nasporené peniažky sa rozkotúľajú nesystémovým plytvaním na sociálne balíčky, vianočné príspevky a podobné nálepky na oči...To je tá neschopnosť vlády šetriť prostriedky do budúcna, keď na to skutočne (z pohľadu ekon. rastu) máme.
Ľudia, preberte sa! Realizácia vízie sociálneho štátu je u nás v dnešnej podobe neuskutočniteľná. A že prečo je vláda populárna? Lebo robí populárne kroky-rozdávanie, búchanie do stola za nižšie ceny, (predstierané) hrozby monopolom. Ale povedzme si pravdu. Budeme mať z toho raz profit my všetci? Ja si myslím, že nie. Je to len vytváranie akéhosi spoločného nepriateľa ľudí a vlády-však prečo by si mali súkromníci zarobiť, keď na to majú príležitosti... Popularita súčasnej vlády sa skončí v momente, keď už nebude z čoho rozdávať. Jedného človeka možno klamať donekonečna, celý národ však nie.
