Madonna, speváčka preslávená svojou neskutočnou pracovitosťou a cieľavedomosťou. Verím jej každé slovo, ktoré spieva. Jej hlas nie je síce špičkou v súčasnej pop-music, ale show, ktorú robí a chytľavosť jej pesničiek, ma doslova ohúrili.
Narodil som sa, keď mala Madonna "na konte" už 5 albumov. Moje prvé CD, ktoré som dostal, (tuším pred 12 rokmi) bolo Erotica. Ako "dieťa" som vtedy preň akosi nenašiel pochopenie, ale akonáhle som sa dostal do veku, keď ma začala "chytať" hudba, jej štýl ma totálne dostal. Posledné 3-4 roky "fičím" len na nej (ostatní uvedení obľúbení interpreti sú len "okrajoví").
Dnešná mládež (česť výnimkám, ktorých je ale málo) si myslí, že Madonna- to je 4 Minutes, Give it to me, Jump alebo Hung up. Niežeby to boli slabé hity, ale mne osobne sa viac pozdávajú jej staršie pesničky, ako Into the Groove (1984), Spotlight (1988), Like a Prayer (1989), Erotica (1992), Ray of Light, Nothing Really Matters (obe 1998) Dont tell me (2000), ktoré sa tak skoro neopočúvajú (asi preto, že ich v rádiách už takmer nepočuť) a dodnes sa dá na nich parádne zatancovať.
Vrelo odporúčam pozrieť si klipy k piesňam Justify my Love, What it feels like for a Girl (myslím, že úplne najlepší), Fever, Bad Girl, Die another Day, American Life a mnoho ďalších...
Ak sa započúvate do textov jej piesní, zistíte, že všetky majú spoločný základ: lásku ("make love in the train, cross country...you put this in me, so now what...":), rodinu ("papa dont preach, I am in trouble deep..."), vzťahy ("Ive got brothers, Ive got some sisters too..."), a, samozrejme, tanec ("If you do your homework, maybe I will give you more, when you do your homework, get up on the dance floor..."). Ale verím jej to.
Ďalšou skutočnosťou je, že štúdiové nahrávky sa dosť odlišujú od spievania naživo. Je pravda, že CD sa dobre počúva, ale atmosféru na koncerte aj tak nič neprekoná, aj keď niekedy trochu znie ako "píla". A propos, keď je už reč o koncertoch, nebolo to dávno, čo sa Madonna pri piesni Live to tell nechala "pribiť" na kríž a na hlave mala tŕňovú korunu. Tým si získala nevôľu katolíckej cirkvi (ale čo nás je po nej...), no sila emócií a úprimnosti z jej slov doslova "trhala srdcia", a nie len mne.
K "najtanečnejšiemu" súčasnému albumu určite patrí Confessions on a Dance Floor. K "rádiovým" hitom ako Hung up, Sorry, Jump sa už nebudem vracať (myslím, že sú už dostatočne obohrané). Nesmiem zabudnúť na moju absolútne najobľúbenejšiu pesničku (nielen z tohto albumu)- Get together, vypočuť sa oplatí taktiež Let it will be, I love New York, Future Lovers a Like it or not.
V poslednom albume Hard Candy si "na pomoc" vzala rapperov- Kanye West, Pharell Williams, Timbaland a speváka Justina Timberlaka. Myslím, že týmto zložením sa absolútne trafila do dnešného hudobného trendu. Len ma mrzí, že v rádiách idú stále dookola len songy 4 Minutes (v radio verzii trvá 3:09 :) a Give it to me, ale proti gustu žiaden dišputát. Za zmienku stoja najmä tieto songy: Candy shop, Dance tonight, Miles away, Shes not me a The Beat goes on.
Asi sa vám zdá, že som úplný fanatik. Som, a nehanbím sa za to. No už som ju "znechutil" asi každému z našej rodiny :) (ale veď 360 songov nie je predsa až tak veľa... :)
Na záver: Madonnka, dúfam, že ti to vydrží. Som s tebou!
