Voliť SaS?
Musím sa hneď na začiatku priznať, že pred parlamentnými voľbami som zvažoval, že svoj hlas odovzdám práve hlavným "hrdinom" tohto článku. Mal som totiž dosť "opotrebovaných politikov" (nie, nie, ani SDĽ som nevolil), prázdnych sľubov a mizernej politickej kultúry, aká za posledné štyri roky začala akosi všadeprítomne prehnívať spoločnosťou.
Mal som skutočne nádej, že zmena je na dosah (iné slová mi nenapadajú...), program strany je pre mňa až na pár "drobností" (ako dekriminalizácia marihuany a registrované partnerstvá) prijateľný a osobnosti nepoškvrnené minulosťou. Z rôznych dôvodov som sa nakoniec predsa rozhodol inak a zostal som verný svojej tradícií, ktorú dodržiavam už od mojich prvých volieb. A teraz som rád, že som tak učinil. A som rád, že som neurobil unáhlené rozhodnutie, ktoré by ma neskôr mohlo mrzieť. Volebnému výsledku som sa potešil preto, lebo som presvedčený, že Fico a spol. by si mali dať doživotnú opozičnú diétu a nerobiť z našej krajiny miesto pre živorenie (z lásky k našim deťom a vnukom).
Obavy
Ako ukazujú nedávne udalosti, zo strany Sloboda a Solidarita sa vykľula nepredvídateľná politická premenná, ktorá najmä vyhláseniami a konaním svojich predstaviteľov prekvapuje pomaly každým dňom. Prvým krokom, ktorý nielen mňa, jemne povedané, dostal do pomykova, bolo navrhnutie a nasledovné zvolenie predsedu SaS za predsedu NR SR. Nech sa nikto neurazí, ale takáto významná ústavná pozícia si vyžaduje skúsenejšieho politika s adekvátnymi rétorickými schopnosťami. Pán Sulík by priniesol zaiste viac osohu vo funkcii, kde by mohol vyťažiť zo svojich odborných znalostí a skúseností. Ale taká bola politická dohoda. Budiž. Len aby sa z predsedu SaS nestal v NR SR nástupca pána Mikloška. Iste tušíte, čo mám na mysli.
Ako ďalší nezanedbateľný problém vnímam fakt, že na kandidátke SaS sa podarilo "prepašovať" do parlamentu štyroch človiečikov, ktorí sa označujú za Obyčajných ľudí. Ich hlavný predstaviteľ (o ostatných veľmi nepočuť) - obyčajný človek s neobyčajným majetkom - vstrekol benzín do ohňa už pár dní po zostavení novej vládnej koalície, keď sa vyjadril, že mu ponúkli 20 mil. € za rozvrátenie koalície a potom to dementoval, akože išlo o žart. Takéto žarty by mali riešiť zainteresované orgány.
Realita posledných dní však ukazuje, že asi o žiaden žart nešlo, ale naopak o vopred prezradené tajomstvo! Dáma a páni Obyčajní by si mohli uvedomiť, že boli voličmi zvolení najmä z recesie, keďže kandidátka SaS nedisponovala príliš zvučnými menami, tak voliči chceli zrejme dať hlas niekomu, kto sa na prvý pohľad mohol zdať skutočne obyčajným... Asi nie náhodou bol počet týchto zvolených kandidátov zhodný s počtom možných preferenčných hlasov odovzdaných vo voľbách.
V neposlednom rade prílišná koncentrácia niekedy až príliš úspešných podnikateľov na kandidátke strany vo mne vzbudzuje obavy, či ich účasť nielen v parlamente, ale aj vo vládnych funkciách, nebude viesť k prideľovaniu štátnych zákaziek nejakým "svojim", keďže ako úspešní podnikatelia sa musia dobre poznať s významnou časťou podnikateľskej obce Slovenska. V prípade odpredaja štátneho majetku súkromným firmám môže taktiež dôjsť k netransparentnostiam. Príkladom by mohla byť plánovaná privatizácia štátnych teplární.
Posledné slová
Zdá sa, že politická strana, ktorá získala voličov na svoju stranu najmä sľubovaním nesplniteľného (aspoň v tomto volebnom období) a mobilizáciou internetového voliča, bude v širokej pravicovej koalícií najnestabilnejším prvkom, pravdepodobne po vzore českých Véčkarov. Dúfam, že sa im však podarí dovládnuť šťastne až do roku 2014. Teraz by som sa hanbil, keby som bol 12. júna voliť SaS.
