Štvrtok. 12.6.2008. Dublin, Írsko.
Deň, na ktorý napäto čakali všetci, ktorí sú zainteresovaní v dianí okolo EÚ. Jediná krajina spomedzi 27 členských štátov, ktorá si na schválenie novej "Euroústavy" vybrala cestu všeľudového hlasovania. Írski politici, na čele s premiérom Brianom Cowenom, boli pravdepodobne skalopevne presvedčení o tom, že ich kampaň v prospech Lisabonskej zmluvy bola dostatočná a účinná. Taktiež si zrejme chceli dokázať, akými sú demokratmi, keď nechajú hlasovať občanov v plebiscite (ktovie, ako by to vyzeralo v iných členských štátoch). To sa im splnilo do bodky.
Zopár suchých faktov: Celkový počet oprávnených voličov v Írsku predstavuje 3 051 278. Zúčastnených bolo 53,13% voličov, celkovo bolo platných 52,92% hlasov. Írsko je rozdelené do 43 volebných okrskov (constituencies). Z nich iba v 10 boli v prevahe hlasy "ZA". V ostatných prevládali euroskeptici. Celkový výsledok: "ZA" - 46,60%, "PROTI" - 53,40% platných hlasov. Najväčšia diferencovanosť elektorátu, a to v prospech Lisabonu, bola v okrsku "Dun Laoghaire" (neďaleko Dublinu)-63,46%, naopak, najviac skeptikov bolo v "Dublin South West"- 65,05%.
Nenašiel som žiadnu paralelu medzi veľkosťou sídla, demografickou či národnostnou štruktúrou obyvateľstva a hlasovaním v prospech alebo neprospech zmluvy. Už spomínaný Dublin South West mal najviac "neprajníkov", no naproti tomu, Dublin South East, vykazoval výraznú podporu EÚ. Teda nemožno tvrdiť, že elektorát v rámci jedného mesta má homogénnu štruktúru. To podľa mňa svedčí o tom, že väčšina hlasujúcich mala nedostatok informácií, o čom vôbec hlasuje. Alebo išlo len o zhodu náhod?
Zo skúseností z rozhovorov s niektorými Írmi som si utvoril názor, že majú obavy o demokraciu svojej krajiny v aspekte reprezentácie voličstva v európskych inštitúciách. Možno prídu o 1 komisára, ale nikto im predsa neberie právo pravidelne sa zúčastniť na voľbách do EP. Chcelo by to však asi prekonať lenivosť. Jeden starší pán mi povedal: "Ireland saved the European democracy. This is not a representation, but a dictate".
Keď sa im v tej EÚ tak nepáči, zrejme z nej chcú vystúpiť. Lenže mnohí iste nemali ani potuchy o klauzule, ktorá sa nachádza v navrhovanej Lisabonskej zmluve-každý členský štát bude mať právo kedykoľvek vystúpiť z Únie, čo doteraz nebolo možné. Nezdajú sa vám takéto postoje trochu protichodné?
Sčasti som pochopil aj mentalitu írskych občanov. Ak nevedia, čo je obsahom dokumentu, za ktorý majú hlasovať, hlasujú spravidla "NIE". To je ako ostať doma cez voľby a potom nadávať na vládu. Za toto by som sa ja osobne hanbil...
Iní zas argumentujú ohrozením domáceho poľnohospodárstva. Tu je s nimi možné čiastočne súhlasiť, nakoľko Írsko je krajinou s bohatou agrárnou tradíciou. Pokiaľ sa nemýlim, po schválení zmluvy by sa odstránili bariéry v dovoze mäsa a iných potravín, čo by mohlo výrazne sťažiť existenciu tunajších producentov. Mňa by to až tak netrápilo, nakoľko neobľubujem mäsové výrobky. Po príchode zahraničných produktov na trh by ceny klesli. Otázne je, či nie ruka v ruke aj s kvalitou...
21.7.2008 sa konala na Merrion Square pri Department of Taoiseach (Prime minister)-Úrade premiéra demonštrácia proti zmluve, keď bol na návšteve francúzsky Nicolas Sarkozy, ako prezident predsedníckej krajiny EÚ na 2.polrok roku 2008. Účelom jeho cesty mala byť "diskusia s írskymi občanmi" na tému, prečo odmietli a čo by chceli ako "kompenzáciu". Priznám sa, že som čakal s fotoaparátom v ruke pred Úradom asi 4 hodiny, no nedočkal som sa... Tak ako mnohí ostatní.
Videli sme akurát odchádzať 13 limuzín luxusnej triedy s tmavými sklami, za ktorými sa určite v jednej z nich skrýval pán Sarkozy. Nech mi nikto nehovorí o otvorenom dialógu!
Záver: Usúdil som, že Írsko-krajina, ktorá získala vstupom do EÚ v roku 1973 asi najviac (je pravda, že túto príležitosť využili na 100%), by mala byť "vďačná" za všetky poskytnuté možnosti. Vďačná tak, aby nezadrela motor integrujúcej sa Európy. To by však EÚ musela byť pre ľudí atraktívnejšia ako v súčasnosti je. Je to ale vizitka politikov, nie nás-občanov.
