Stará mama (nech sa neurazí tádruhá, ktorá má úplne opačný, triezvejší názor) mi často vravieva, že „zakomunizmu bolo lepšie.“ Čo ma zaráža (a zároveň veľmi mrzí), je, že aj môjbratanec, o málo starší odo mňa, razí podobnú tézu...
Priznámsa, ako aktuálnu povinnú literatúru máme Manifest Komunistickej strany od F.Engelsa a K. Marxa. Taktiež, 19. výročie pádu komunizmu v strednej Európe, jeďalším podnetom, aby som trocha napľul (sorry za slotovčinu :D) aj na súčasnúgarnitúru a jej prívržencov.
„Taká dražoba nikdy nebola, aká je teraz.“
Toje najčastejšia odpoveď na otázku, prečo bolo (údajne) za socializmu(komunizmu) lepšie ako teraz. Väčšinou na ňu však takto odpovedajú práve tí,ktorí si nevedia zrátať ani prsty na rukách (chytráci, ktorým socializmus„pomohol“ nájsť si hocijaké zamestnanie, pretože nič poriadne nevedeli-preto imje teraz zle, lebo ten „ich“ socializmus im už nepomáha). Ale pekne poporiadku. Môj vek nie je natoľko vysoký, aby som si pamätal z vlastných skúseností,koľko čo stálo a presne aké boli zárobky. No jedno je isté, že v súčasnosti,napríklad na liter benzinu (neviem, či pri dnešných nízkych cenách, je to dobrýargument....dúfajme, že nadlho), je potrebné pracovať kratšie ako za čiassocializmu. To isté platí aj o samotnom automobile, väčšine potravín, služiebatď. Mlieko za 2 koruny, rožok za 10 halierov. Ale čo z toho, keď si človekpomaly ani nemal z čoho vybrať (samozrejme, nemyslím tým rožky). Ale nech saneboja! Euro im prinesie naspäť ich „vysnívané halierové“ ceny. Lenže ajpríjmy...
Umelo udržiavané (dotované) ceny by štát (ajbez revolúcie), skôr či neskôr, dohnali k finančnému bankrotu. Nebudem hovoriťo konkurencii, lebo je to na dlhé písanie a každý súdny človek pozná jejpozitíva, ale aj negatíva.
Kvalita v tieni kvantity Viete, ako sa určovalo, kde budú stáť fabriky, továrne a priemyselnéparky? Pohlavári si sadli k mape ČSSR, hodili kockami a kam kocky dopadli, tamsa postavili továrne, chŕliace „kvalitné“ výrobky pre celý východný blok. Všadesamý podnik, ktorého dislokácia nezohľadňuje geografické, socio-ekonomické ademografické podmienky. Priznám sa, že jazdím na aute s levom v maske, a pripredstave, že by som si nemohol jednoducho vybrať, ktoré sa mi páči (nielendizajnovo), sa mi zastavuje žalúdok. Prečo len Škoda, Trabant, Wartburg, Volgaa Lada? Taká Škoda 120, doteraz ospevovaná „gazdami“ na dedinách, ako im vydrží25 rokov takmer bez poruchy (veď na tom sa predsa nemá čo pokaziť...), je užlen spomienkou na „staré zlaté časy“.
Keďsi chcem vybrať podľa svojho gusta, snáď na to mám právo. To isté pri nákupe:každý si predsa môže vybrať podľa svojej chuti, prípadne hrúbky peňaženky.Prečo by mali byť znevýhodňovaní tí, ktorí na to majú?
Prežitky socializmu Mnohí ľudia stále cítia „oporu“ v štáte. Prečo je tomu tak? Pretože jeťažké odvyknúť si od „príjemného“. „Štát je tu na to, aby sa staral“. Ja si totiež myslím, ale len funkcia štátu ako sociálnej siete, ako akási poslednázáchrana pred úplným zbedačením človeka. Štát by tu mal byť na to, abypodporoval ľudí v ich individuálnych aktivitách smerujúcich k (určite nie kpotláčaniu ľudských práv a slobôd, ako je tomu, síce nepriamo, ale postupne zostrany niektorých našich koaličných predstaviteľov) zveľaďovaniu súkromného vlastníctva,životného prostredia, efektívnosti vo využívaní zdrojov a pod.
Socialistický realizmus
Z rozprávania starých materí (nielen mojich), a z dejinnej náukydedukujem, že kresťanstvo a jeho aktívne vyznávanie nebolo súdruhom po vôli.Chodiť potajomky do kostola-to je trošku nechutné. A tak sa pýtam: „Za akýmzriadením fňukajú naše babky-demokratky, keď teraz nikoho iného v našich božích stánkoch pomaly ani nevidieť?Modlia sa snáď k Pánubohu za jeho návrat?“
„Rovné“ voľby
Dnes nás trápi nízka volebná účasť sotva presahujúca polovicu aktívnehoelektorátu. V minulosti bývala ďaleko nad dnešnými číslami, čo však nebolo vždynevynútené...
Napríklad, myslím, že minulý rok v prípadevolieb na Kube bola účasť cca 96%, avšak do 670 členného zhromaždenia kandidovalo671 „uchádzačov“. Povedzte mi, o čom sú také voľby. Mám obavy, či sa k námpostupne naspäť nevracia podobná politická kultúra , ako-tak sledujem vývojpreferencií populistických (zväčša ľavicových, resp. extrémnych aleboextrémistických) strán. Podobné tendencie badať aj v ruskej Štátnej dume, kdeje opozícia úplne ignorovaná. Podpora bývalého autoritárskeho prezidenta, dnespremiéra, stále prevyšuje tri štvrtiny obyvateľstva. Princípy ruskej „riadenejdemokracie“ sú jasným dôkazom toho, ako demagógia, a neochota (možno aj strach)vzdať sa vžitých socialistických stereotypov, denno-denne zasahuje do životabežného občana.
Ideológia 21. storočia
To,ako sú v takýchto režimoch (v tomto prípade skôr zo strany takýchto režimov nainé krajiny) sankcionované názory z „cudzej kuchyne“, sa pokúsim ilustrovať nanasledujúcom príklade: Ukrajina-krajina, ktorá bola dlhodobo chvostíkom ruskéhopsíka, sa úspešne (zatiaľ) snaží „prehupnúť“ do modelu „západnej demokracie“, vktorej by základnými princípmi fungovania spoločnosti boli trhový mechanizmus,slobodná a voľná súťaž politických strán. Väčšinu z toho už krajina, našťastietakmer bezbolestne, dosiahla. Lenže istú daň za svoju prozápadnú orientáciu užmusí platiť. Je ňou zvýšená cena plynu, dovážaného z Ruska a taktiež problémy sprenájmom prístavu v Sevastopole na Kryme. Výnimkou nebolo ani viacnásobnézníženie či prerušenie jeho dodávok, čo malo negatívne dosahy aj na členov EÚ.Aktuálne sa z Moskvy ozývajú hlasy po vyrovnaní ukrajinského dlhu Rusku z minulostivo výške 2,4 mld. USD. Ktovie, či by to takto bolo aj v prípade, že by krajinakráčala v šľapajách bratov boľševikov.
Všetky cesty vedú do Moskvy
„Los Angeles is for people who sleep... Paris and London, baby you cankeep...“
Však v Moskve máme všetko v jednom. Súvisí tos obsahom predošlého odstavca, kde som hovoril o tom, ako sú „nespriaznenéduše“ marginalizované a vytláčané zo spoločenského života. Aj preto zrejmenebolo možné cestovať do nespriateleného Západu, kde by sme náhodou načerpalipokrokové svetonázory. To je rub veci. Lenže strieľať na niekoho, kto chcel ísťslobodne na „nákupy“ do Viedne, sa mi zdá zvrátené a potláčajúce ľudskosť a jejfundamenty. Ak ste ľudia, na toto zabudli, tak si láskavo spomeňte a uvedomte,čo to tu bolo. Ja si myslím, že najmä sloboda pohybu a vyjadrovania vlastnýchnázorov sú absolútnymi výhodami súčasného zriadenia, ktoré by sme mali (aj sjeho mnohými nedostatkami a negatívami) podporovať a vážiť si jeho hodnotu aprínos.
Záver
Socializmus, komunizmus a podobné dekadentné režimy, resp. ideológie, vsúčasnosti strácajú svoje opodstatnenie vo vyspelých krajinách. Sú aj také,ktoré ich podporujú dodnes, ale je to len preto, lebo nezažili nič iné. Aj jaby som mohol povedať, že Felicia je najlepšie auto..... pokiaľ by som nejazdils lepším...
Takétoideológie teda skutočne môžu podporovať len ľudia, ktorí dnes nevedia využiťposkytnuté príležitosti ako odrazový mostík pre svoj vlastný pokrok. Komunizmusim ich poskytol, ale ostali tam, kde sa odrážali. Ešte raz sa predsa vrátim kslobode vyjadrovania. Tá bola obmedzovaná preto, lebo keby sme mohli povedať,čo je skutočne komunizmus za svinstvo, „odhalili“ by sme verejné tajomstvo,ktoré nebolo „vládnucej triede“ (určite nemám na mysli proletariát) pochuti. Anapokon, rovnosť pre všetkých bola len jednou veľkou páskou na oči tým, ktorínemali vidieť, čo je skutočnou špinou režimu a jeho vysokýchpredstaviteľov.
