Lekári, inžinieri a učenci zo všetkých svetových strán učili mongolské kmene nové techniky a zručnosti v zdravotníctve, stavebníctve a filozofii. Aj Džingischán chápal silu bohatstva, poznatkov, objavov (dnes už inovácií) a ekonomiky, a preto ich prinášal svojim ľuďom. Ani jemu sa nie každý únos, či zabitie zdali oprávnené, preto vyzdvihol právo a zákony nad subjektívne rozhodnutie jednotlivcov. Obyvatelia Mongolskej ríše žili v krajine náboženskej slobody, ktorú nepoznajú mnohé krajiny dnešného sveta. Čo nám Mongoli a hlavne Džingischán po sebe skutočne zanechali?
1. Človek vs. právo
Džingischánova prvá manželka (mal ich dokopy 4) bola unesená nepriateľským kmeňom, z ktorého pochádzala aj jeho matka. Iný panovník by len mávol rukou, avšak Khaan (kráľ po mongolsky) sa nevzdal a svoju milovanú ženu šiel hľadať. Po niekoľkých mesiacoch ju aj našiel, vyslobodil a dokonca uznal za svojho aj syna, ktorý bol počatý v posledných dňoch jej únosu. Táto udalosť však vštepila Khaanovi myšlienku, ktorú neskôr pretavil do konkrétneho zákona, ktorý musel byť dodržiavaný v rámci celej ríše.
Džingischán presadzoval medzinárodné a diplomatické právo, bez ktorého by sa Mongolská ríša rýchlo rozpadla. Pred dobytím mesta doň vyslal svojho posla, ktorý sa ale veľakrát vrátil bez hlavy a vtedy sa bitka mohla začať. Diplomatických poslov iných krajín však nezabíjal a svoje požiadavky, ktoré väčšinou pozostávali zo spolupráce s mongolskými kmeňmi a vzdania sa územia, sa zväčša stretli s negatívnou reakciou.
Okrem iného Džingischán presadil na svojom území aj náboženskú slobodu. Náboženstvo sa nesmelo stať dôvodom bitiek medzi jednotlivými mongolskými a inými kmeňmi. Kresťania, moslimovia a budhisti žili spolu pod vládou jedného panovníka. Mongolský Khaan sa pred vyše 700 rokmi snažil naučiť ľudí tolerovať ostatných bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť. Napriek tomu pojem náboženská sloboda nie je doteraz známy v mnohých krajinách a hlavne nie v srdciach miliónov ľudí.
2. Ekonomika vládne svetu
Džingischán veľmi rýchlo pochopil, akú rolu hrá obchod. Počas existencie Mongolskej ríše prekvital obchod medzi všetkými krajinami a kráľovstvami nachádzajúcimi sa na Hodvábnej ceste. Mongolský Khaan prekreslil vtedajšiu mapu sveta a vzácne tovary a služby sa začali dovážať aj do dovtedy zabudnutého Mongolska. Hodváb, perly, čínsky porcelán, šperky a mnohé iné vzácnosti sa prinášali do mongolských júrt a stávali každodennou potrebou. Obchodníci mali taktiež špeciálne práva a boli chránení pred zlodejmi vojskom aj osobnými strážcami.
3. Nezabijem ťa, ak...
V porovnaní s vtedajšími európskymi panovníkmi Džingischán neuznával rozdelenie svojich poddaných do skupín podľa bohatstva, ktoré vlastnili. Namiesto toho u neho vyhrávala lojalita a služby, ktoré mu jeho najbližší poskytovali. Ak ho niekto zradil, nečakalo ho nič iné ako smrť. Na druhej strane medzi jeho najbližších priateľov patrili bojovníci, ktorí ho mnohokrát ochránili, obetovali život a pritom často nemali nijakú hodnosť či význačné postavenie v spoločnosti.
Aj pri plienení a dobýjaní miest a krajín išli ako prví pod mongolské meče šľachta a mešťania. Džingischán si ale dal veľký pozor a z dobytých miest doniesol do centra Mongolskej ríše inžinierov, doktorov, umelcov, obchodníkov a remeselníkov, tj. ľudí, ktorí okrem rozprávania prispeli do spoločnosti novými objavmi a inováciami.
4. Poštové holuby patria do praveku
Džingischánova ríša by pri svojej enormnej rozlohe nebola zotrvať tak dlho, ak by sa nevynašiel spôsob efektívnej komunikácie medzi jednotlivými územiami. Mongoli preto vymysleli spôsob predávania správ, tzv. pôšt, ktoré boli od seba vzdialené približne 40 km. Poslovia si medzi nimi predávali správy o pokračujúcich bojoch, žiadali o posily, či naopak prinášali správy politického charakteru z hlavného mesta.
5. Utečieme, ale nakoniec aj tak vyhráme
Vojnové stratégie, ktoré využíval Džingischán, jeho synovia a ďalší potomkovia jeho rodu boli skutočne unikátne. Ako inak by mohlo zanedbateľne málo mongolských kmeňov vytvoriť najväčšiu ríšu na svete? Džingischán si veľmi vážil generálov a vojnových stratégov, ktorí mu pomáhali s nespočetnými bitkami, ktoré boli v obrovskej ríši na každodennom poriadku. Mongoli sa napríklad nehanbili pred nepriateľmi utiecť. Veľakrát sa pred niekoľko násobnou armádou nepriateľa rozpŕchli kadeľahšie. Tento trik ich však o niekoľko dní priviedol k výhre, keď sa znova spojení vrátili naspäť k nepriateľom, ktorí oslavovali svoj úspech nad krvilačnými Mongolmi. Netrvalo však dlho a tieto oslavy boli tvrdo prerušené. Mongoli často využívali aj iné taktiky, ktoré sa nerovnali ich skutočnej sile a schopnostiam. Armádu napríklad sprevádzali stovky až tisícky koní bez jazdcov, ktoré pri behu naháňali hrôzu enormnej armády. O Mongoloch sa šírili mýty a legendy o najrôznejších praktikách, ktoré používali. Dané informácie najdesivejšieho druhu šírili práve Mongoli, ktorí sa infiltrovali do miest nejaký čas pred skutočným vpádom armády. Ako skladačka z kariet sa potom spustila vlna, ktorá zasiahla všetky okolité mestá a dostala sa až na vtedajšie dvory v Európe. Mnohé armády utiekli z miest ešte skôr ako tam Mongoli stihli prísť.
6. Kto je skutočným vládcom?
Zaujímavosťou Mongolskej ríše je otázka, kto skutočne vládol tejto obrovskej krajine. Džingischán ako aj jeho synovia, vnuci a pravnuci trávili väčšinu svojho času v bitkách. Časy pokoja mali len málokedy. Kto bol teda vždy prítomný v hlavnom meste a riadil potrebné záležitosti, ktoré boli s ríšou jednoznačne spojené?
Názory sa líšia, avšak ako sa hovorí, za každým dobrým rozhodnutím muža hľadaj jeho ženu. V prípade Džingischána to bola skôr jeho žena, matka a dcéry. Džingischánove dcéry boli strategicky rozmiestnené a vydaté do susedných kmeňov, ktoré boli v tom prípade buď podmanené alebo prinajmenšom spriatelené s Mongolskou ríšou. Odtiaľ už vykonávali príkazy svojho otca a naďalej žili pre jeho ríšu. V mongolskej histórii je mnohokrát spomenutá aj sila matiek kráľov a bojovníkov, ktoré mali v spoločnosti veľmi vážené postavenie.
Postavenie žien v spoločnosti bolo na tú dobu jedinečné. Ženy tvorili pokojnejšiu a prívetivejšiu časť spoločnosti, no na druhej strane boli nevyspytateľné a častokrát predstavovali intrigánky, ktoré pre svojich manželov a synov a ich moc urobili čokoľvek. Ženy aj v dnešnej mongolskej spoločnosti majú veľmi dobré postavenie, sú silné, bojovné a nebojácne. Či sa to isté dá povedať aj o mužských potomkoch Džingischána, tak to radšej nechám na fantáziu čitateľov.
Omnoho viac informácií nájdete tu:
Jack Weatherford - The Secret History of the Mongol Queens: How the Daughters of Genghis Khan Rescued His Empire
Jack Weatherford - Genghis Khan and the Making of the Modern World
Alebo tu:
