Ľudia bežní, ktorí do mňa na ulici narazili, či tí, ktorí mi pomohli a ani o tom nevedia alebo tí, ktorí mi znepríjemnením dňa poskytli aj obrátenú stránku života v Mongolsku. Každá minca má totižto dve strany.
1. Taxi – ako inak?
Najzaujímavejšie zážitky som zozbierala z najbežnejšieho druhu dopravy v hlavnom meste, t.j. taxíku. Pre informáciu, taxikárom môže byť v Mongolsku každý. Stačí len vystrčiť ruku a v priebehu pár minút niekto určite zastaví. Ľudia sa radi podelia o miesto v aute či už po ceste z práce alebo kvôli neschopnosti nájsť si inú robotu. Dokonca som poznala chalana, ktorého manželka nútila po 12 hodinách v práci vyraziť do ulíc a zarobiť ešte pár tugríkov (mongolská mena) taxikárčením. Taká je niekedy smutná realita.
Taxikárov som stretla desiatky. Tých, ktorí sa ma snažili silou-mocou oklamať a pýtali si trikrát viac a v prípade môjho nesúhlasu mi začali nepekne nadávať, aj tých, ktorí sa báli čokoľvek povedať, ale zvedavo ma pozorovali v zrkadle. No tí, ktorí ma skutočne oslovili boli taxikári, z ktorých napriek neľahkým podmienkam sršala pozitívna energia a okrem pár pripomienok k chladnému, upršanému alebo veľmi teplému počasiu nepovedali jediné negatívne slovo. Naopak, dlhé minúty, z ktorých sa často stali hodiny sme si cestu spríjemnili rozhovorom o živote cudzincov v Mongolsku až po počasie, náboženstvo či históriu. Z taxikárov sa vykľuli ľudia inteligentní a študovaní, mnohí strávili istý čas v Európe alebo Amerike, kde robili podobnú robotu ako väčšina Slovákov vo Veľkej Británii. Mnohí z nich mali takú znalosť o Slovensku, resp. Česko-Slovensku, že som sa mnohokrát hanbila za svoje v tom čase nedostatočné znalosti o histórii Mongolska. Viacerí poznali Prahu a Bratislavu, či ospevovali kvalitu českého a slovenského piva.
No jedno z najmilších stretnutí som zažila pár dní pred odchodom, keď sa z obyčajnej 10 minútovej cesty stalo 2 hodinové státie v zápche. Taxikár mi počas tej chvíle stihol porozprávať všetko o svojej niekoľko početnej rodine, dlhoch a ťažkostiach nájsť si inú prácu, no vo všetkom videl pozitívnu budúcnosť. Celú dobu žasol nad mojím príbehom, pričom ten jeho by sa okamžite stal bestsellerom. Bol na mňa, pre neho úplného cudzinca, taký hrdý, že odo mňa nechcel zobrať žiadne peniaze (čo sa mi za dva roky nestalo ani raz) a dokonca mi dal ešte knižku, ktorú mal rozčítanú, a ktorej som napriek akejkoľvek snahe absolútne neporozumela.
2. Vráť sa odkiaľ si prišla!
Veľa známych mi vyčíta príliš nerealistický obraz, ktorý vytváram o Mongolsku. Samozrejme, negatívnych skúseností mám nemálo, avšak po nejakom čase na ne zabudnem. Tak napríklad jeden konkrétny príklad, ktorý mi hlavnou myšlienkou pripomína súčasné názory voči imigrantom. Mongoli majú na cudzincov väčšinou pozitívny názor. V prípade, ak si s nimi nájdete spoločný jazyk, zasypú vás otázkami, na ktoré sa niekedy ťažko hľadajú odpovede. O negatívnych prípadoch, t.j. prepadoch, urážkach a bitkách som väčšinou počula len od známych, ktorí majú známych a tak ďalej.
Našťastie, osobne som sa zúčastnila len jedného nepekného incidentu. Po práci sme s kolegyňou kráčali domov a ako stále sme sa rozprávali o všelijakých hlúpostiach, a aby nám to išlo ľahšie, tak sme komunikovali v angličtine. To však neušlo pozornosti dvom postarším Mongolom v podguráženom stave, ktorí keď nás začuli, začali dosť nepekne vykrikovať niečo, čo môj level mongolčiny ešte presne nerozpoznal, avšak kontextu som napriek tomu pochopila veľmi dobre. Veď aj na Slovensku to niekedy vyzerá podobne, napriek našej vyspelosti nám cudzinci kradnú prácu a my sme potom najväčší chudáci. Presne to isté bolo vyčítané aj mne. Kolegyňa však zrýchlila krok a začala ma ťahať rýchlo preč. Mne to však nedalo a aj ja som im uštedrila jedinú nadávku, o ktorej som mala akú-takú znalosť, čo malo za následok let fľašky až priveľmi blízko mojej hlavy a okamžité vytriezvenie dvoch pánov, ktorí sa v okamihu rozbehli naším smerom. Našťastie, naša hladina adrenalínu nám umožnila sa im onedlho stratiť a spomínať na danú príhodu do dnešného dňa. C`est la vie!
3. V jurte nájdete pravých Mongolov!
Mnoho ľudí sa ma pýta, či som niekedy stretla Mongolov, ktorí žijú tradičným nomádskym životom alebo žila/spala v jurte. Na tradične žijúcich Mongolov nenechám nikdy dopustiť. Ľudia, ktorí nemajú vzdelanie, nerozprávajú každý deň o politike, či netrávia voľné chvíle čekovaním noviniek a fotiek na facebooku sú vlastne najmilší ľudia, akých som kedy stretla. Okrem toho, že sa vždy podelia o to málo čo majú, nemajú problém sa s kýmkoľvek a o čomkoľvek porozprávať, či pri troške (ne)šťastia zabiť aj celú ovcu a pripraviť pre návštevníkov tradičnú hostinu plnú mäsa s troškou mäsa a ešte aj s mäsovou oblohou. S rodinou, ktorá mi počas dovolenky ponúkla strechu (jurtu) nad hlavou a napriek mojim nedostatočným kuchárskym schopnostiam ma donútila navariť obed pre 8 hladujúcich Mongolov a ešte sa tvárila, že im všetko chutí (!!!), sme v kontakte doteraz. Jurta je jeden z najlepšie inžiniersky vyšpekulovaných príbytkov na svete. Prenosná, kdekoľvek a kedykoľvek postaviteľná, v lete chladná a v zime horúca. Jurta je jednoducho domov. Kto vás pustí do svojho domu, ten vás púšťa do svojho srdca. U Mongolov to platí niekoľkonásobne.
Svoju úlohu poukázať aj na záporné stránky života v Mongolsku som nesplnila a pravdupovediac som ani nechcela. Korupcia, neschopná vláda a stagnujúca ekonomika sa popravde nevedia vyrovnať pocitu, keď stratení v nekonečných mongolských stepiach nikoho nestretnete aj celý týždeň či objavíte divočinu, aká sa v Európe nevidí. Pretože práve o tom je Mongolsko.
