Fero
Má problém. Veľký. Nemôže sa ani pohnúť, všetko ho bolí a ledva žije, o tom, že by dostal do seba nejaké jedlo už ani nerozmýšľa. Prudká bolesť prekazí každý pokus zjesť kúsok chleba so syrom. Vstať z postele vyžaduje nadľudské úsilie a v podstate je zbytočné. Už tretí deň iba leží ...
Celé to začalo v sobotu. Pri pokuse urobiť nákup na víkend. Ostalo len pri ňom. Telo zrazu prestalo reagovať, nohy ho nevládali uniesť. Strašne sa zľakol. Nechápal, čo sa deje.
Pri skrini odpadol a keď sa prebral, hodiny na mikrovlnke ukazovali 10:42. Nerozumel tomu, však dnes vstával zavčasu... Čo sa stalo? Prečo je na zemi? Prečo pri ňom stojí sused a diktuje niekomu jeho adresu? Čo znamenajú tie zvuky? Znova stratil vedomie...
Keď sa prebral, sedel pri ňom krásny, blonďavý anjel. Fero nikde nevidel kridla, nechápal kde je... Chcel sa otočiť za svetlom k anjelovi a pohľad mu padol na infúziu, tečúcu do jeho ruky. Ste v nemocnici, skolabovali ste. Anjel sa premenil na mladú usmiatu sestričku. Našiel Vás sused. Mali ste obrovské šťastie, keby sa u Vás nezastavil... keby... uz tu s nami nie ste...
David
Dieťa šťasteny (tak ho volali v bare,kam chodil na kávu) si práve kúpil nový dom. Vyšvihol sa z chudobných pomerov malého mesta na Záhorí. Otec alkoholik, mama varila v školskej jedálni.
Začal hneď po škole predávať kozmetiku. Mladý sympaťák s tým nemal najmenší problém. Predal všetko, čo mu dodávateľ doniesol. O pol roka mohol kúpiť milovanej mame automatickú práčku. O mesiac americkú chladničku, potom ďalšie spotrebiče. Mama si ich zaslúžila, veď sa nadrela v práci i doma ako kôň. O rok mal David druhé auto.
Úspech bol nezastaviteľný. Až do 13. februára. Miloval rýchlu jazdu. Cestou k Martine sa chcel zastaviť v Malackách po kvety. Veď zajtra bol Valentín. Kilometer pred východom z diaľnice sa ozval výstrel. Defekt v 160 kilometrovej rýchlosti. David už kvety kúpiť nestihol.
Kvety na hrob doniesol Davidovi kamarát Fero. Spolu s Martinou. Vedľa nich ticho stál trojročný syn David.
