Tlač, sociálne siete, televízne kanály. Denne nás bombardujú správami o nenávisti, utečencoch... Informácie sa rôznia. Je náročné hľadať medzi nimi pravdu, aj keď dnes už je z čoho si vybrať. Jedna strana vyvoláva nenávisť k iným kultúram a vierovyznaniam, iní tvrdia, že máme pomáhať. Pomáhať či odmietať? Komu veriť? Kde je pravda?
Veľmi pekne to povedal Dalajláma. Rozlišujeme, dajme možnosť tým, ktorým ide o holý život, alebo sú prenasledovaní za svoje názory či presvedčenie. Buďme k sebe ľudia. Tolerantní aj empatickí. Majme pochopenie a cit. Nezabúdajme, že i našim ľuďom pomohli v nedávnej minulosti iné krajiny. A povedzme si úprimne - všetci neboli politickí emigranti. Chceli sa mať (veľmi) často ekonomicky lepšie. Presne tak, ako časť utečencov, ktorí k nám prichádzajú z blízkeho východu, Ázie či Afriky. Vidia v nás nádej pre lepší život. Dajme im ju.
Na druhej strane musíme od nich vyžadovať, aby sa začlenili do našej spoločnosti a nezneužívali ju. Je to o nastavení pravidiel, nie o množstve imigrantov. Netolerujme násilie v akejkoľvek podobe. Ničenie majetku, násilnosti, potláčanie tradícii... Máme na to zákony - možnosti a každý štát má svoje silové zložky na ich presadenie a kontrolu. Nedovoľme ani zárodok násilia a chráňme si to, čo sme vybudovali.
Prestaňme sa rozdeľovať na kresťanov, židov, muslimov, budhistov... Začnime sa rozdeľovať na ľudí slušných, ústretových, ochotných pomôcť a na tých, ktorí budú robiť vždy len problémy. Žiadajme od štátov, aby prvým vyšli v ústrety a pred druhými nás chránili. Je to naše právo. Nejde o to, odkiaľ prichádzame, ale o to, čo prinášame. Sebe i ostatným.
