
Sú medzi nami skupiny (naschvál nepíšem ľudia), ktoré sa majú oveľa horšie, ako my. Finančne aj psychicky. Nie každý má dostatok všetkého na prežitie...
Zaregistroval som na jednej sociálnej sieti výzvu na pomoc. Je ich stále veľa. Poznáte to - raz je vážne choré dieťa, inokedy živiteľ rodiny, útulok zvierat, alebo hoci aj detský folklórny súbor, ktorý potrebuje prostriedky na prevádzku.
Prosby o pomoc z každej strany. ALE KTO pomôže nám? Pýta sa mňa niekto, či mám na zaplatenie bytu, pýta sa či potrebujem pomoc ja? Také niečo som nezaregistroval, pokiaľ nekomunikujem s priateľmi. Každý iba pýta... NEPÝTA SA...
Pokiaľ som poznal niekoho, kto pomoc potreboval aspoň cez ľudí, ktorých poznám osobne, pomohol som. Nie je dôležitá suma, ktorou prispejem, skôr to, koľkí sú ochotní pomôcť. Raz som urobil súkromnú aukciu a jej výťažok venoval na dobrú vec, inokedy to symbolická suma. Lenže nechcem písať o tom...
Skôr ma nadchla zaujímavá myšlienka - pomôž symbolicky a málo, ale oslov svojich priateľov a tak sa stane z myšlienky dobrá vec. Nie každý sme na tom rovnako, poznám osobne veľmi veľa ľudí, ktorí zarobia viac, ako je príjem celej našej rodiny, ale nepomôžu. Veď to sú predsa ich peniaze, zarobili ich... Áno, i tak sa dá.
Je však i iná možnosť. Nastaviť si trvalý príkaz na jedno €. Ak to urobia viacerí, suma pre tých, ktorú ju potrebujú bude zaujímavá. Útulok môže nakúpiť krmivo, zaplatiť veterinára, postaviť koterec, chorý má na benzín do nemocnice, dieťa má pod stromčekom stavebnicu či bábiku. Treba si nájsť len správneho príjemcu. Jedno euro vo svojom rozpočte pocíti málokto.
Nezabúdajme preto nie len pomáhať, aj keď málom, ale sa aj pýtať, či niekto pomoc potrebuje... Nielen v čase pred sviatkami. Nie pre reklamu. Pre dobro.