Učiteľ.
Povolanie, ktoré sa skloňuje v posledných mesiacoch často. Nielen na konci školského roka, keď učitelia rozdávajú vysvedčenia a dostávajú kvietky.
Neprejde mesiac, aby sa učitelia a ich zástupcovia nevyjadrovali verejne, aké je ich povolanie náročné, vyčerpávajúce, stresujúce, dôležité .... Áno, je. Nemajú to ľahké, strávia veľa času nezmyselnou administratívou, mimoškolskými aktivitami. Investujú svoj voľný čas a nezriedka i osobné financie. Deti si dovolia veľmi veľa a tlak na učiteľa nie je malý.
Nemôže nechať prepadnúť Luciu, pretože jej otec zaplatil opravu strechy, nevadí, že Nicolas je drzý a ubližuje iným. Jeho mama je poslankyňa a hoci nemá naňho toľko času, vybavila pre školu novú počítačovú učebňu. Na rodičovskom združení pani učiteľka nezabudne tých zopár rodičov, ktorí si nájdu čas požiadať o papier do tlačiarne a nový toner... Najradšej by sa síce od hanby prepadla, ale je to príkaz...
Tak poďme štrajkovať. Sme predsa tí, ktorí vychovajú novú generáciu. Bez nás to nejde. Ak nám nezvýšite plat, tak nebudeme učiť. Ale nie o 20€, chceme viac. Potom budeme lepšie učiť, za tieto platy sa nedá mať kvalitu...
Mohol by som pokračovať o dôležitosti lekárov, zdravotných sestričiek... ved ani bez nich by sme nemohli fungovať. Majú pravdu. Vedia to a sú si istí svojou silou davu.
Ale mohli by sme fungovať bez predavačky v potravinách, bez smetiarov, obsluhy benzínovej stanice, či vodiča MHD? Mohli. Síce iba pár dní - kým by sme zjedli chlieb, pokiaľ by sa všade neváľali odpadky a nejazdili by autá, ani sanitky, či policajti a hasiči....
Nuž kto je teda ten najdôležitejší? Netuším. Podľa mňa všetci. Každý svojim dielom. Lenže nie každý patrí do veľkej skupiny, ktorá môže štrajkovať. Každý si vybral svoje povolanie, vedel, aké bude mať podmienky....
