Na letom vyhriatej lavičke sedí mladík. Pevne drží svoj poklad. Linda mu sedí na kolenách, pritúli sa ku Karolovi najsilnejšie, ako vládze. Miluje ten pocit blízkosti. Cíti jeho vodu po holení a po tvári ju hladí jeho ruka. Hrá sa s jej vlasmi. Okrem štyroch vrabcov obďaleč je všade kľud. Mlčia. Nepotrebujú slová. Na čo aj?
Včera sa boli pozrieť na svoj nový podnájom. Malý, jednoizbový bytík na kraji sídliska bude ich útočiskom. Iba ich. V pondelok si donesú z domu pár vecí a postupne sa presťahujú.
Lindina mama Lena sedí v kuchyni a mlčí. Starší Stano má už dcéru a urobil z nej starkú. Miluje vnučku a venuje jej každú voľnú chviľku. Zároveň si uvedomila, že starne. Vrásky už nie sú jemné, aj do schodov už tak nevládze. A teraz ju prekvapila Linda. Pred týždňom prišli s Kalom na obed. Len tak, neformálne, veď Karol bol u nich skoro ako doma. Mala toho vysokého, stále usmiateho chlapca veľmi rada.
Keď Linda povedala, že si našli s Karolom podnájom, Lenu to zaskočilo. Vedela, že raz to musí prísť, ale prečo tak skoro? Veď mladí len teraz začali pracovať, u nej bolo predsa miesta dosť, manžel jej ušiel za inou a dom bol veľký. Stavali ho pre deti.Ťažko znášala Stanov odchod, ale v kútiku duše dúfala, že aspoň Linda ostane s rodinou bývať u nej. Aj by si niečo ušetrili, aj by im bolo spolu veselšie...
Karol sa len jemne usmial na budúcu svokru a Linda sa jej snažila vysvetliť, že nebudú ďaleko, budú chodiť k nej na návštevy, aj jej pomôžu, keď bude potrebovať. Lena všetko chápala, bolo to logické, ale ... bolo to pre ňu zavčasu. Nerátala s tým. Ostane vo veľkom dome úplne SAMA.
Na jar si Karol s Lidnou povedali spoločné ÁNO. Na prstoch pribudli obrúčky, Linda si nacvičovala nový podpis. Lena mala slzy na krajíčku. Dokázala to, obe deti majú svoje rodiny. Linda aj s Karolom ju často navštevovali, trávili spolu dosť času, možno až veľa, nevedela to odhadnúť. Len sa jej zdalo, že Karol sa prestal usmievať. Linda sa mame zdôverila, že nemôže otehotnieť.
Postupne Karola vídala čoraz menej. Aj Linda už nemala toľko času. V práci vraj toho mala veľa, často chodila do mesta s kamarátkami. Lena mala taký zvláštny pocit, len si ho nevedela vysvetliť, nevedela ho pomenovať. Zle spávala, ale pripisovala to veku. Aj keď mala len 54, čože to je za vek?
Na Vianoce prišla Linda domov k mame sama. Karol údajne musel súrne odísť k svojím rodičom. Za tie tri roky sa to nikdy nestalo. Stále prišli spolu, aj keď časť sviatkov trávili u Leny a časť u Karolových rodičov. Lena sa nepýtala, videla, že to nemá význam. Linda bola iná. Podráždená, hneď sa v poslednom čase pohádali. Nechcela kaziť Vianoce.
Prvý apríl nebol tohto roku vôbec vtipný. Po krátkom pojednávaní, ktoré Linda ani nevnímala jej rezonovali v hlave iba slová: Rozsudok v mene republiky..... manželstvo sa rozvádza... Uplakaná si sadla do auta k mame. Išli domov, k mame. Hodila sa na svoju starú posteľ a plakala, veľa, už nemohla, nevládala...Bolo to rýchle a veľmi bolestivé.
Pre Karola nie, jeho nová priateľka čakala dieťa.
