Predo mnou je vizita. Primár s lekármi a sestričkami sa posúvajú medzi posteľami v nemocničnej izbe. Máte pocit, že je Boh. Komunikuje síce slušne, avšak so značnou dávkou povýšenectva a odporovať si mu nevolia ani jeho podriadení. Boja sa? Ak áno, aké postavenie ostáva pacientovi?
Na spoločenskú akciu príde slávny spevák. Vychutnáva si oslovenie ,,Maestro". Vznáša sa veľkou sálou ako namyslený páv. Dovolí (?) spolu s kamarátom z Národného divadla Eve, aby sa mohla s nimi odfotiť. Už roky to bol jej sen... Evin vzor len dva dni pred akciou zbil manželku.
Pri stolíku zamyslene popíja kávu unavený Ondrej. Tituly pred a za menom sú dlhšie, ako meno samotné. Keď ma zbadá, usmeje sa a zavolá k sebe. Zahodí únavu kdesi ďaleko a v sekunde je z neho vtipný spoločník s množstvom svojich zážitkov plných láskavosti, nad ktorými človeku zvlhnú oči. Aj vo vysokom veku rozdáva svoju lásku, pohodu a pokoru. Nezabudol byť nikdy človekom. Hoci bol a je vysoko, stále ostal nohami na zemi.
Hela je obyčajná žena. Úplne obyčajná. Miluje svoju rodinu a sama sa stará o malé deti. Sadí kvety vo svojej obci, upratuje. Nemá vzdelanie, ale hovorí plynule dvomi jazykmi - maďarsky a rómsky, slabšie po slovensky. Otvorená, úprimná...
Nuž, je iba na nás, do akej role v živote sa obsadíme. Či bude pasívna a odovzdaná, ale už konečne pochopíme, že lekár, umelec či profesor dýcha ten vzduch, čo my a budeme sa k nim správať ROVNOCENNE. Žijeme v dobe, ktorá vytvára celebrity na bežiacom páse a zabúda na osobnosti. Nedajme si zobrať osobnosti. Oni nás učia a posúvajú v živote.
Rodíme sa a umierame všetci rovnako, len v medzičase, ktorý voláme život sa naše cesty rozchádzajú. Nezáleží na tom, kto čo robí, pretože život každému nadelil do vienka iné možnosti a prostredie. Je iba na nás, aby sme svoj potenciál využili naplno a nezabudli pritom na úctu, slušnosť a pokoru. Pretože ak už nie pre nič iné - dnes si hore, zajtra byť nemusíš....
