O futbale ani nehovorím :) . Diskutujú všetci bez rozdielu veku, vzdelania, často sú najväčší odborníci tí, ktorí sa nikdy ďalej ako na tribúnu nedostali. Lebo kritizovať je najľahšie.
Vyznáme sa v betóne na stavbe susedovho domu, poradíme so strihaním ovocných stromov. Vieme, aký je najlepší kotúč na pílu, ako ho nabrúsiť. Celý svet nám môže závidieť. Sme jednoducho univerzálni. Poradíme si so všetkým.
Nie je to však tým, že by sme študovali stavebníctvo, poľnohospodárstvo, strojárinu. Korene hľadajme v minulosti. Je ich niekoľko.
Slovák (ani Čech) nemohol predsa ostať v hanbe, že by niečo nevedel. Išlo o prestíž a v najhoršom prípade sa nenápadne poradil v práci, aby doma mohol vypnúť hruď a smelo prehlásiť, že to predsa musí urobiť takto, lebo vie, že tak je to najlepšie.
Ďalším dôvodom boli koruny. Nie koruny krásy, ale československé, tými sa vtedy platilo :). Radšej sme si to urobili svojpomocne doma, lebo na kúpu mal iba málokto.
No aby som bol férový - on by so to niekto i kúpil, ale nebolo to v obchode. Ak ste potrebovali kachličky, televízor, bicykel alebo čokoľvek iné - nebolo to. Možno po známosti.
Nie len v minulosti tomu tak bolo, život ide ďalej. Dnes máme ,,iné zábavky". Nekoneční sú politickí odborníci. Vedia komentovať každé vyhlásenie, vždy vytiahnu odniekaľ nejaké čísla, fakty. Nevadí, že o dva dni sa ukáže ich nedôveryhodnosť. Účel splnili - rozvírili stojaté vody nášho inak (podľa nich ) nudného života. Však o týždeň nájdu niečo iné... A to nespomínam ministrov, ktorí boli pred pár rokmi brusičmi skla. To už je ,,iný level" odbornosti :-( ...
Naozaj sme odborníci na všetko... Alebo nie?
