Mali sme totiž rešpekt pred dospelými a báli sa toho, že sa to dozvedia naši rodičia...
Dnes som dospelý ja. Doba sa zmenila a nikto si nikoho ( väčšinou) nevšíma. Na zemi sa váľajú odpadky, smetné koše sú zvalené na zem, budovy posprejované, vchodové dvere zničené... Ľudom je to jedno. Hlavne, že doma majú koženú sedačku a plazmovú telku na polovicu steny. O svoje okolie sa prestali starať a zaujímať.
Dieťa láme krík, zahodí obal z čokolády či plechovku z energetického nápoja - obľúbený nápoj mládeže :-( na zem a nikto ho nenapomenie. Možno dvaja zo sto...
Pritom stačí tak málo, verte mi. Nie krikom, pretože agresia vzbudí len agresiu. Stačí slušné napomenutie a mladý človek zdvihne plechovku a hodí ju do neďalekého koša. Prestane sa nohou opierať o novú fasádu, ktorú budeme ešte dlho splácať...
Nikto iný, len my - rodičia a dospelí musíme korigovať ich činy. Naučiť ich poriadku, láske a úcte k iným, ku prírode.
Mladí nie sú zlí, ako si to často myslíme. Naopak - sú takí istí, ako sme boli v ich rokoch my. Len si spomeňme.... Jediný rozdiel je, že sme mali dospelých, ktorí nás napomenuli, oni majú nevšímavých dospelých.
Je to iba o našej odvahe a zodpovednosti, nenahovárajme si, že naše deti nič zlé nerobia, lebo ich poznáme. Nie, poznáme ich len z našej osobnej skúsenosti. Nepoznáme ich, keď sú vo svojej partii s vrstovníkmi, kde si často dokazujú, kam až môžu zájsť. Zabudli ste na svoju mladosť? Ja nie, a to som bol slušné dieťa, ale občas som niečo vyviedol aj ja ... :)
