
Čítam článok, kde sa píše o odsúdení bývalého politika... Skoro ako utópia v našej spoločnosti, ale dnes je to fakt pravda, i keď tomu uveriť mi dá zabrať. V Žiline odsúdili Jána S. za dopravnú nehodu spôsobenú pod vplyvom alkoholu.
Moja prvá reakcia bola - KONEČNE, tak mu treba. Došlo i na neho, zaslúži si to. Veď tá arogancia musí byť potrestaná, musí predsa existovať spravodlivosť. Logická a spontánna reakcia. Neviem ako ostatní, ale asi väčšina by reagovala podobne.
Po chvíľke som si uvedomil, AKO rozmýšľam? Veľmi negatívne, pomstychtivo. Prečo vôbec? Komu sa chcem pomstiť? Za čo? Však pomsta, či negatívne myšlienky ublíźia iba mne... Dotyčný sa o nich ani nedozvie, nie to, aby sa nimi zaoberal a riešil ich. A keby aj, byť negatívny nie je dobre pre nikoho. Pre mňa najmenej.
Zlé a negatívne myslenie škodí len tým, ktorí ho majú. Ubližujeme len a len sebe, nikomu inému. Ničíme tak zbytočne svoju psychiku, avšak problém neriešime. Zaťažujeme sa tak myšlienkami, ktoré nás ničia zvnútra.
Snažím sa byť pozitívny vo vzťahu k ľuďom. Nie vždy to ide a nie vždy sa mi to podarí. Ale skúsiť to treba stále. Pre seba i iných :) . Veď je určite lepšie sa na seba usmiať, ako chodiť zamračený. Potom len čovek okolo seba šíri dusno, napätie.
Ako sa to darí Vám? Tiež len šomrete, obviňujete svoje okolie, viníte celý svet a za všetkým vidíte sprisahanie voči svojej osobe?