Boli časy, keď v novinách bola čierna kronika. Taký malý stĺpček o havarovaných autách, požiaroch a podobných nešťastiach. V tých časoch dávno minulých sa v novinách čítal hlavne šport, čierna kronika a inzeráty. Časy sa menia, čitatelia a diváci asi nie.
Dlhé roky už noviny nečítam. Ani nekupujem. Veď na čo aj? Informácii je toľko, že ich musí človek filtrovať. Valia sa na nás odvšadiaľ, len ich kvalita je rozdielna. Niekedy stačí len názov média, či meno autora a ak sledujete dianie okolo seba, viete, či je informácia spoľahlivá.
Dnes, ak si zapnete televízor v podstate je už skoro jedno, akú stanicu si zvolíte. Dozviete sa pred reportážou, že zábery nie sú vhodné pre mladistvého diváka. Ale pre koho sú potom vhodné? Neviem ako to je s Vami, ale ja nepotrebujem vidieť zmasakrované telá, zhoreniská, vytopené domy, havárie lietadiel. Nijako ma to neobohatí. Sledovať informácie o nešťastí iných sa mi zdá úplne zvrátené.
Informácia o zrážke vlaku na druhom konci sveta je smutná (áno, je mi ľúto obetí zo všadiaľ), ale v tomto prípade je správa pre mňa irelevantná. Pre Slováka určite. Veľmi silne pochybujem, že pakistanská televízia informuje občanov o nehode autobusu v Hornej Lehote... nie je to pre nich dôležité.
Správy sú práve o dôležitosti. Mali by nás informofovať o tom, čo sa deje u nás, čo je nové, aké podujatia sa budú konať, ako sa darí hospodárstvu, kultúre a športu...
Namiesto toho nám predkladajú reportáže s príbuznými obetí nešťastí. Zdá sa Vám to ľudské? Etické? Nie, nie som agresívny, naopak, ale v tejto situácii by som ústretový určite nebol. Čakám, kedy niekomu z obetí prasknú nervy a z takého reportéra bude obeť. Jeho kolega bude potom robiť reportáž o ňom... Kruh sa uzatvorí ...
