O 6:33

Ráno býva krásne.
_{Snažím sa zobudiť Luciu, aby sa tiež pozrela a mala rovnaký pocit ako ja, aj keď viem, že je to absurdné, rovnaké pocity v danom momente so mnou nemôže zdieľať nikto iný len ja. A tak ma to niekedy mrzí, lebo Luca je ignorant.}

Na stoličke oproti žalúziám. 
_{S hlavou vo farebných oblakoch, zízam na tú nádheru, s nepríčetným úsmevom, niekedy mám strach o svoje zdravie, niekedy mám strach, že zasnívam na večnosť.}

Platonicky zamilovaná.
_{Pri rieke, keď sa slnko už len zľahka dotýka trávy a vytvára dlhé tiene, s tajomstvom v očiach a smútkom zaveseným na duši, sledujem svet na vôkol a dusí ma prázdnota. Očami prechádzam po ľudských tvárach a hľadám, čo hľadám...}

Do nikoho.