O čo ide v Bailande?

Na prvý pohľad to vyzerá skvele. Osobnosti spolu s divákmi chcú pomôcť. Kto by mohol namietať? Aj príbehy sú rôzne. Viac či menej zložité. Je ťažké ich rozdeliť, ale v niektorých prípadoch bude pomoc nevyhnutná. Mnohopočetná rodina naozaj potrebuje podanú ruku. Dievčatku sa zíde plastická operácia. Je normálne, keď sa v prípade núdze pomáha tým, čo to najviac potrebujú. Ak je takých ľudí viac, urobí sa podľa presných kritérií zoznam a tak sa postupuje. V Bailande môže vyhrať len jeden. Iba jednému šťastlivcovi sa splní sen. Pomoc nedostane ten, kto ju najviac potrebuje, ale kto získa najviac sympatií divákov. Lepšie povedané, kto v spojení s tancom najlepšie predá svoj príbeh.Vžime sa do kože týchto ľudí. Čo má urobiť mnohopočetná rodina, aby jej niekto pomohol? Ako má presvedčiť okolie, že čosi potrebuje? Len svojim životom a príbehom? Keď nevyhrá, nebude to chyba tanečníkov. To len ľudí osloví silnejší príbeh. Nie je ponižujúce priznať, že potrebujeme pomoc. Ale tanečná show nepomôže každému. Výsledok je neistý. Bailando je predovšetkým hra, ktorá má prilákať divákov. Problematické pery asi nepôsobia na psychiku mladého dievčaťa najlepšie. Ak nevyhrá, tak to bude znamenať, že jej trápenie nie je až také veľké? Alebo nevedela presvedčiť divákov, že práve ona je tá správna, čo potrebuje pomoc?Ľudia v núdzi sa neradi ukazujú. Chorí, odkázaní na pomoc druhých, bezdomovci, chudobní. Väčšina z nich nestojí o publicitu. Ich životná situácia je často zdrojom veľkej frustrácie. Tí šťastlivci z Bailanda možno majú pocit, že si ich niekto všimol a chce im pomôcť. Snaha sa cení. Ale nie sú ich ťažké životné osudy len súčasťou biznisu komerčnej televízie? Chcú im naozaj pomôcť? Ak áno, prečo to neurobia v tichosti ako tisíce iných, ale potrebujú k tomu scénu a moderátora? Ľudí dojímajú príbehy. Občas sa mi zdá, že ide o čistý obchod. Vy nám pritiahnete k obrazovkám divákov a my potom tomu, komu to pôjde najlepšie, pomôžeme. Lepšie povedané, zaplatíme. Nepochybujem o dobrých úmysloch tanečníkov. Aj porota ujde. Núdznym treba pomáhať. Avšak presvedčivosť chudoby či utrpenia by sa nemala merať v peoplemetroch. Diváci sa zabávajú, chvíľami sú možno dojatí. Ľudia, pre ktorých sa tancuje, si tej srandy asi veľa neužijú. Úplne sa obnažili pred verejnosťou. Teraz už len dúfajú, že im veľa ľudí uverí. Potom jeden z nich vyhrá. Chápem, že bieda ich tlačí posúvať hranice možného. Robia to dobrovoľne. Ale tým nám nastavujú zrkadlo. My všetci: televízia, porota, moderátor, diváci, sme bez rozpakov pristúpili na túto cynickú hru. Obrazne povedané, vyhlásili sme medzi hladnými súťaž o krajec chleba. Na konci našej zábavy ho jeden dostane. Viac sme tých chudákov nemohli ponížiť.