Treba otvorene povedať, že sekulárny humanizmus je netolerantný a protináboženský. Keďže je postavený na ateizme, nárokuje si celého človeka. Je pseudonáboženstvom, ktoré ideologizuje spoločnosť. Jeho hlavným bojovým poľom sú dnes bioetické otázky, kde sa angažujú feministické hnutia.
Dobre si uvedomme, že feminizmus ako súčasť sekulárneho humanizmu má s marxizmom veľa spoločného. Karol Marx veril, že záchrana ľudstva spočíva v oslobodení proletariátu. Radikálny feminizmus chápe napredovanie ľudskej rasy cez oslobodenie ženy. Preto ideológovia pro choice za každú cenu zdôrazňujú právo ženy rozhodnúť sa o svojom tele, čo zahŕňa právo na potrat či dostupnosť antikoncepcie. Z tohto pohľadu je tlak Spoločnosti pre plánované rodičovstvo na zavedenie povinnej sexuálnej výchovy, ktorá by tejto ideológii v legislatíve dala raz a navždy zelenú, pochopiteľný.
Radikálny feminizmus na Slovensku je vlajkovou loďou sekulárneho humanizmu založeného na marxizme. Tomu zodpovedá aj jeho antropológia. Vyznačuje sa neúmerným zdôrazňovaním slobody jednotlivca ako najvyššej hodnoty, ktorá má prednosť pred všetkým. Mesiánske tendencie vyjadrené v pro-choice robia z neho nebezpečnú ideológiu, ktorá hrubým a demagogickým spôsobom potiera iné názory. V západných krajinách sú jeho reprezentantami malé, ale vplyvné skupinky (Spoločnosť pre plánované rodičovstvo), ktoré pod pláštikom akejsi modernizácie a domnelých ľudských práv presadzujú túto ideológiu u politikov. Z dlhodobého hľadiska však feminizmus v takejto radikálnej podobe, podobne ako marxizmus, veľké šance na úspech nemá. Je totiž slepou uličkou, ktorá za sebou zanecháva spúšť.
Keďže v prípade radikálneho feminizmu ide o ideológiu inšpirovanú marxizmom, má možné obete zakódované priamo v genetickej výbave. Tentoraz to nie sú gulagy a koncentračné tábory, ale napr. obete potratov (žena i dieťa) a používania antikoncepcie. Rozpadnuté vzťahy, zničené rodiny či sociálne väzby však tento druh „osloboditeľov" príliš nezaujíma. Ideológia feminizmu vyjadrená v postoji pro-choice patrí k preferovaným pseudonáboženstvám. Avšak kým pri zjavených náboženstvách o pravde rozhoduje Boh, tu o nej rozhoduje pár ľudí.
Je zrejmé, že tlaky feministiek a sekulárnych humanistov na implementáciu tohto pseudonáboženstva s mesiánskymi tendenciami budú narastať. Na takomto pohľade na svet robí biznis niekoľko veľkých farmaceutických firiem. Kolotoč pokusov o bezplatné interrupcie, vyhlásenie antikoncepcie za liek, zavedenie registrovaných partnerstiev homosexuálov, implementáciu rodovej rovnosti do legislatívy či „modernú" sexuálnu výchovu bude určite pokračovať.
Ani za týchto okolností kresťania nie sú bezmocní. Treba len dobre poznať situáciu, vzdelávať sa v bioetických otázkach, vyznať sa v problematike vlastnej viery a nebáť sa angažovať. V časoch komunizmu bolo úlohou čísla jedna zachovať vieru, aby prežila Cirkev. Angažovaní ľudia boli vždy v menšine, ale dokázali to. Dnes je úlohou číslo jedna zabrániť marxizmu, aby sa cez rôzne izmy nedostal naspäť. Ak chceme brániť spoločnosť a náboženskú slobodu, musíme so všetkou silou a odhodlanosťou brániť človeka a jeho dôstojnosť.
