Mnohí mu vyčítajú, že požehnal Kotlebovi a Slovenskej pospolitosti. Na prvý pohľad sa naozaj zdá, že biskupovo požehnanie je zároveň aj odobrením všetkého, čo dotyčný koná. Ale to je len jedna stránka mince. V požehnaní je predovšetkým skryté žičenie každého dobra i túžba, aby Boh človeka premenil a spravil lepším. Kňaz žehná na konci každej svätej omše. Pritom neskúma, kto je prítomný v chráme. Biskup môže požehnávať kohokoľvek. Požehnanie nie je odobrením, ale zvolávaním Božej priazne pre konkrétneho človeka. Aj Kotleba so svojimi zvláštnymi názormi je Božím dieťaťom. Preto dávať otázniky nad požehnávaním značí nerozumieť biskupskej službe.K problému spolupráce niektorých kňazov a biskupov s tajnou službou sa pred rokom vyjadrila aj Konferencia biskupov Slovenska. Ak niekto naozaj vedome spolupracoval, je to poľutovaniahodné. Aké sú však fakty v prípade arcibiskupa? Po sedemnástich rokoch bol ako kandidát tajnej spolupráce v lete 1989 preklasifikovaný na agenta. Tlačová konferencia Arcibiskupského úradu priniesla podporné svedectvá, ale nie dôkazy. Najväčšiu váhu má svedectvo kardinála Jána Chryzostoma Korca. Napriek týmto plusom možno konštatovať, že tak pán arcibiskup, ako aj jeho spolupracovníci, vyvinuli počas dlhých rokov od novembrovej revolúcie pramalé úsilie, aby presvedčivo vysvetlili, ako to vlastne s jeho agentovaním bolo. Mlčanie poškodilo nielen jemu, ale najmä katolíckej cirkvi.Osobu Mons. Jána Sokola však nemožno zredukovať len na jeho spoluprácu s ŠtB, či výroky o Slovenskom štáte. Ako kňaz a neskôr biskup sprostredkoval veriacim veľa duchovných darov. Spovedal, slúžil sväté omše, kázal, riadil arcidiecézu. Iste nie bez chýb. Všetci si vezmime príklad z jeho obetavého postoja pri dopravnej nehode v zime minulého roka, keď pomáhal iným, sám však na to doplatil ťažkým zranením. Pri pohľade na mediálnu realitu si žiadam len jedno. Môžeme odsúdiť jeho výroky o blahobyte za Slovenského štátu. Nemusí byť pre nás morálnou autoritou, ak sme presvedčení, že vtedy, koncom osemdesiatych rokov, zlyhal. Neoberajme ho však o jeho ľudskú dôstojnosť. Berme do úvahy, že v tejto chvíli nejestvujú žiadne relevantné dôkazy, žeby ako agent tajnej služby naozaj pracoval. Naďalej zostáva bratislavsko – trnavským arcibiskupom. Rešpektujme jeho starobu. Jednostranný pohľad na svoj život, či dokonca osočovanie, si nezaslúži.
O Jánovi Sokolovi slušne
Bratislavsko – trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol to má v posledných týždňoch ťažké. Najskôr pobúril verejnosť názorom o blahobyte za Slovenského štátu. Hoci neskôr doplnil, že násilie spáchané na nevinných odsudzuje, zlý dojem zostal. Akoby to nestačilo, k jeho negatívnemu zviditeľneniu prispela kauza varšavského arcibiskupa. Mons. Wielgus bol síce vymenovaný, ale tesne pred slávnostným uvedením do úradu abdigoval. Dôvod, spolupráca s tajnými službami. Na Slovensku si to všetci dali do súvisu najmä s arcibiskupom Sokolom, ktorý figuruje v zoznamoch Štátnej bezpečnosti ako agent. Wielgusa mu dávali za príklad. Túžba poznať pravdu je v poriadku. Rovnako právo ľudí vyjadriť sa. Ale diskusia o arcibiskupovi je poznačená aj osočovaním či nevedomosťou.
